Nakoniec sa to nepodarí ani jedenástemu premiérovi v poradí - Juhanovi Partsovi (38). Dnes by mal po dvoch rokoch šéfovania vlády podať demisiu.

Príčinou ďalšej vládnej krízy v takmer jedenapolmiliónovej pobaltskej krajine bolo pondelkové vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Ken Marti Vaherovi v parlamente. Poslancom sa totiž nepáčil jeho plán boja proti korupcii. Vyčítali mu najmä snahu stanoviť minimálny počet verejných činiteľov, voči ktorým má byť ročne začaté trestné stíhanie pre korupciu. Niektorým poslancom to pripomínalo Sovietsky zväz a Stalinove plánovanie. Za ministrov odchod sa vyslovilo 54 poslancov zo 101-členného parlamentu.

"Je to smutné, že boj proti korupcii sa premenil na politickú hru, ktorá sa končí zmenou vlády," citovala agentúra AFP ministra spravodlivosti z premiérovej strany Res Publica, proti ktorému sa spojili dokonca aj dve koaličné strany - reformisti a ľudovci. Ročné kvóty pre prokurátorov obhajoval Vaher štatistikou a operatívnymi informáciami polície. Podobné indikátory sa podľa neho používajú aj v okolitých krajinách, pričom prirovnanie k stalinizmu označil za cynizmus.

"Čas pre túto vládu sa skončil," citovali svetové agentúry sklamaného premiéra Partsa s povesťou muža, ktorému záleží na čistom štíte. Jedno z jeho základných predsavzatí bola nulová tolerancia voči korupcii na úradoch. Bývalý hlavný audítor, ktorý sa stal premiérom už ako 32-ročný, hneď po vyslovení nedôvery oznámil, že odstúpi ešte tento týždeň.

Po rezignácii vládneho kabinetu dostane prezident Arnold Ruutel dva týždne, aby nominoval kandidáta na premiéra, ktorého bude musieť potvrdiť parlament. Pred novinármi Parts vyslovil nádej, že nová vláda dokormidluje Estónsko až do roku 2007, keď sú naplánované riadne parlamentné voľby. A agentúra AP dodala, že by v nej opäť mohla byť strana odchádzajúceho premiéra. O zostavení vlády uvažuje aj momentálne najpopulárnejšia opozičná Strana stredu.

Partsova vláda a najmä ministri z koaličnej Reformnej liberálnej strany mali za posledné mesiace viac problémov. Ministerka zahraničia Kristiina Ojulandová musela pred mesiacom odísť, lebo z jej ministerstva zmizli desiatky utajovaných dokumentov. Rovnako dopadol minister obrany Margus Hanson potom, ako lupiči z jeho domu ukradli kufrík s citlivými dokumentmi. A rezignovať musel minulý rok aj minister hospodárstva Meelis Antonen po kontroverznom kontrakte s dopravnou spoločnosťou.

Po výmene premiéra sa neočakávajú ani predčasné voľby, ani veľké otrasy v estónskej politike. "Je tu len veľmi vzdialené riziko veľkých zmien," povedal agentúre Bloomberg investičný analytik Toomas Reisenbuk.

Koniec vlády Juhana Partsa

* Parts podá demisiu v polovici volebného obdobia,

* pomohol dostať Estónsko do EÚ a NATO,

* ekonomike sa darí (6,2 percenta HDP),

* za posledného pol roka odstúpili z jeho vlády štyria ministri (traja z Reformnej strany).