"Spomedzi dlhších románov…najviac úvah som venoval Nostromovi… Nechcem tým povedať, že som už vtedy tušil, že zmením názory na úlohy spisovateľa a svoj vzťah k nim. A možno sa ani nič nezmenilo, iba ak tá tajomná, vonkajšková vec, ktorá nemá nič spoločné s teóriou umenia, ak sa takmer nebadane zmenila povaha inšpirácie - jav, za ktorý nenesiem nijakú zodpovednosť."
Joseph Conrad, tento neobyčajný autor, skvelý štylista a vynikajúci rozprávač mal neobyčajný osud. Prežil život, ktorý bol taký dobrodružný a fantastický ako ktorýkoľvek z jeho najdobrodružnejších románov.
Narodil sa na Ukrajine a pochádzal z poľskej šľachtickej rodiny, ktorej členovia sa zúčastnili boja proti cárovi. Otec bol zapletený do príprav proti samoderžaviu, preto Josef ako pätnásťročný nasledoval svojich rodičov do vyhnanstva. Keď mu rodičia onedlho zomreli, ujal sa ho strýko Tadeusz Bobrowski, ktorý dvanásťročnému chlapcovi umožnil ďalšie štúdium v Krakove. Conrad bol od detstva bilingvistom, hovoril vynikajúco po poľsky aj po francúzsky, neskôr sa naučil po nemecky a latinsky. Veľmi rád čítal a učaril mu najmä Hugov román Robotníci mora, ktorý rozhodol o jeho ďalšom osude. Stalo sa ním more.
Táto romantická túžba po mori a dobrodružstvách, ktorá sa dovtedy v jeho rodine neobjavila, ho navždy vyhnala z vlasti. Ako sedemnásťročný odišiel Józef Konrad Korzeniovski z Krakova do Marseille. Za dvadsať rokov prekrižoval všetky moria a oceány, precestoval kontinenty a prešiel všetkými službami na lodiach - od plavčíka až po kapitána.
Na literárnu kariéru nikdy nepomýšľal. Mal rád more a nikdy by ho nebol opustil, keby neochorel. Keď natrvalo opustil vlasť, usadil sa v Anglicku. Ani tam však nesplynul s prostredím.
Keď sa rozhodol písať, jeho umeniu poslúžila nielen vynikajúca znalosť ľudskej povahy, neobyčajná obrazotvornosť, ale najmä bohatá zásoba skúseností a zážitkov. Absolvoval tri plavby z Marseille do Karibského mora, pri brehoch Columbie zažil revolúciu, ďalšia ho zastihla pri brehoch Haiti (toto všetko opísal v románe Nostromo), Neskôr pašoval zbrane pre sprisahaneckú skupinu, podstúpil romantický súboj kvôli milenke dona Carlosa, ktorého chceli dosadiť na španielsky trón, dvakrát stroskotal, v singapurskej nemocnici sa liečil zo záhadnej choroby, plavil sa aj po Kongu, kde chytil zimnicu.
Conrad miloval tzv. negatívne typy, vydedencov, stroskotancov, ktorí sa spreneverili zásadám spoločenského života, alebo romantické postavy, ktoré sa celý život ženú za svojím osudom a nakoniec zahynú. Najznámejšie a nepochybne aj najlepšie jeho romány sú Lord Jim a Nostromo. Conrad napísal príbeh o tom, ako pôsobí bohatstvo na charakter inak bezúhonného chudobného človeka, ktorému kedysi veľmi záležalo na dobrej povesti.
Nostromo je romantickým príbehom o ukradnutom striebornom poklade a stratenej cti. Konrad ešte v roku 1875 ako mládenec v Západnej Indii či Mexickom zálive počul príbeh istého muža, ktorý v revolučnom virvare kdesi na pobreží v Sierra Firme, samučičký sám ukradol lodicu plnú striebra. "…súmrak, preplnený ľudskými vášňami, napoly zabudnuté klebety, hmlisto vynárajúce sa tváre… Azda-azda je predsa len na svete ešte čosi o čom sa dá písať. Ale v samotnom príbehu som v prvej chvíli nič nevidel. Lotor ukradne veľký poklad - aspoň sa vraví. Buď je to pravda, alebo nie, a tak či onak, samo o sebe to nemá ceny. Vymýšľať podrobnosti o priebehu krádeže ma nelákalo, môj talent sa zameriava iným smerom a nemyslel som si, že je to hodno námahy. Keď mi svitlo, že muž, ktorý odcudzil poklad, nemusí byť nevyhnutnme vyslovený lotor, že by to dokonca mohol byť charakterný človek, herec a moťno aj obeť na premenlivom javisku revolúcie, prvý raz som zazrel súmračnú krajinu, ktorá sa mala stať provinciou Sulaco, s vysokými kontúrami sierry a hmlistým campom ako nemými svedkami udalostí, ktoré vyvolali vášne ľudí krátkozrako posudzujúcich dobro i zlo."
Talianskemu námorníkovi Gian Battistovi v cudzom prostredí skomolene nazývanom Nostromo pre jeho bezúhonnosť a nepodplatiteĺnosť zveria riskantné podujatie, má zachrániť čln so striebrom. Príbeh z imaginárnej krajiny, z exotického prostredia tropickej prírody Latinskej Ameriky má čarovnú baladickú atmosféru, príznačnú pre tvorbyu Josepha Conrada, veľkého romantika, básnika mora. Isteže, nebol prvým dobrodruhom šľachtického pôvodu, ktorý sa venoval literatúre, ani prvým cudzincom pášucim po anglicky, ale ako napísal Jozef Olexa, určite bol "prvým dobrodruhom alžbetínskeho umenia, ktorý vedel svoje dobrodružstvá pretvoriť na veľké umenie".
Autor: Verona Šikulová
