ent odvahy, 19 percent vodcovstva, 17 percent vplyvu a 17 percent súcitu.
Je sedemnásť percent súcitu málo či veľa? Ak by sme to mali prepočítavať na percento platu či percento z nášho voľného času, tak aj pomerne dosť. Práve v tomto čase na nás útočia rôzne združenia, aby sme im prisúdili 2 percentá z našich daní. Tie, ktoré chcú byť úspešné aj mimo svojej blízkej rodiny, vlastnej firmy či kamarátov, musia mať dobrý marketing. Svojich potenciálnych darcov potrebujú nejako upútať, presvedčiť, že predmet ich činnosti je hodný podpory, zároveň však musia odkomunikovať aj to, že všetky vyzbierané prostriedky nejdú len na plagáty, pohľadnice či reklamu v médiách.
Charita je svojim spôsom tiež biznis. Aj medzi charitatívnymi organizáciami existuje konkurencia, ktorá by mala v optimálnom prípade viesť k tomu, aby boli tieto organizácie pri pomoci iným čo najtransparentnejšie a čo najefektívnejšie.
Slovenská televízia tento mesiac zverejnila svojej koncept charitatívnej činnosti. Zdôraznila v ňom, že bude predovšetkým preferovať vlastný projekt charity, ktorý by mal vzniknúť namiesto umŕtveného Konta nádeje, aby nebola len akýmsi "sprostredkovateľom charity". Jej pravá ruka chce zjavne vedieť, čo robí jej ľavá, a povedať to každému. Projektu prajme veľa šťastia, aby tu na ďalšie Vianoce už bol.
Slovenská televízia chce však spolupracovať aj s inými charitatívnymi organizáciami - avšak za podmienok, že jej uhradia prenájom štúdií a ostatné realizačné náklady, pričom STV rozhodne o čase a vysielacom okruhu programu, prípadne ho neodvysiela, ak by program odporoval programovej stratégii a zákonom.
Rada STV dostala k tejto koncepcii vysvetlenie, že STV v posledných rokoch nielen podporovala miliónmi na výrobu rôzne projekty, ale strácala navyše aj na tom, že sponzori, ktorí tieto charitatívne koncerty podporili, investovali do reklamy na STV o to menej.
Rada STV zobrala tento koncept na vedomie, čím v podstate len akceptovala súčasny stav. Objavili sa však aj pripomienky, že takýto postup "transformuje spoluprácu na zákazkovú výrobu" a nezohľadňuje, že jedným zo základných typov programov vo verejnom záujme sú v zmysle zákona tie, ktoré sú „určené skupinám občanov v sociálnej núdzi".
Česká televízia trvale finančne podporuje združenie Člověk v tísni. Okrem roho organizuje spoločne s Nadáciou rozvoja občianskej spoločnosti verejnú zbierku Pomôžte deťom, už od roku 1991 aj úspešné Adventné koncerty.
Ani Česká televízia - s rozpočtom 6 miliárd českých korún - nemôže vyjsť v ústrety každému. Ak sa však pre niečo rozhodne, poskytuje techniku a odborných pracovníkov, a navyše dovolí, to, čo sa Slovenskej televízii zdalo neprípustným, aby firma, ktorá akciu financuje, vystupovala ako sponzor programu.
Aj BBC sa musela zblázniť. Ak je práve "najčervenší deň v roku", na jej internetovej stránke sa objavia podivní ľudia s červenými nosmi spolu s detailným návodom na to, ako prispieť na veselú charitu nazvanú Red Nose. Program Dňa červeného nosa odvysielala na BBC 1 11. marca od siedmej večer. Riaditeľka TV charity v BBC Julia Foot sa v rozhovore pre BBC Four vyjadrila, že televízie, dnes do značnej miery preberajú úlohy farností .Verí, že televízie majú zodpovednosť nabádať divákov k tomu, aby mysleli aj na iných. V Británii sú charitatívne programy také úspešné, až televízie obviňujú z toho, že ich robia len pre zvyšovanie svojej sledovanosť. Nakoniec, aj decembrový program TV Markíza venovaný Tatrám bol príjemný, ba aj sledovaný.
Ani Slovenská televízia však na charitu celkom nezabudla - finalisti SuperStar navštívili nedávno Domov sociálnych služieb ROSA a rozdali plyšových mackov. Na všetkých sa neušlo, ale taký je už život.
