Európska ústava má síce do schválenia ešte veľmi ďaleko, inštitúcie EÚ sa už teraz sporia, aké to bude mať zahraničnopolitické dosahy. Ide o spoločný diplomatický zbor. Ak by šlo len o spoločné ambasády, od ktorých si členské krajiny sľubujú úspory, bolo by to jednoduché. Určovanie spoločnej politiky je už však oveľa náročnejšie.
Európska služba pre vonkajšie akcie (EEAS) má byť podriadená budúcemu európskemu ministrovi zahraničia. Únijné inštitúcie sa zhodujú, že potrebujú výkonný aparát. Hádajú sa nielen o výber a štatút až 7 tisícok budúcich eurodiplomatov, ale hlavne o ich vedenie a kontrolu. O tú sa s vládami preťahuje eurokomisia a europarlament. "Každý chráni svoje záujmy," zdôrazňuje britský liberálny poslanec Andrew Duff.
Šéfdiplomatom únie sa má stať Javier Solana, terajší Vysoký predstaviteľ pre Európsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Solana je aj generálny tajomník Rady EÚ, a tá je pre členské štáty centrom politického rozhodovania únie. Podľa ústavy sa európsky šéfdiplomat stane podpredsedom eurokomisie. Solanova previazanosť na vlády vzbudzuje obavy v nadnárodnej únijnej výkonnej moci aj medzi europoslancami.
Solanovi kritici v ňom vidia trójskeho koňa, ktorý by mohol zvrátiť smerovanie európskej integrácie k väčšej súdržnosti. Aj kompetencie odovzdané členskými štátmi únie do Bruselu by sa tak mohli znova znárodniť. To prekáža eurokomisii aj europarlamentu. Zatiaľ čo komisia lipne na vybojovaných úlohách (nezávislí úradníci zastupujú úniu vo svete v otázkach obchodu, rozvoja a humanitárnej pomoci), parlament volá po účinnej kontrole eurodiplomatov. To nevonia vládam aj Solanovým ľuďom. Tých do Bruselu posielajú často s konkrétnymi úlohami členské štáty, ktoré chcú mať hlavné slovo aj u spoločných diplomatov.
Skeptici varujú, že európsku zahraničnú politiku by neurčovala spoločná vízia, ale záujmy najviac zastúpených členských štátov.
Európsky diplomatický zbor by podľa Solanovho návrhu mohol byť autonómny alebo priradený buď ku komisii, alebo ku Rade. "Autonómny tento zbor byť nesmie," varuje pred nekontrolovateľnosťou eurodiplomatov šéf zahraničnopolitického výboru europarlamentu, nemecký kresťanský demokrat Elmar Brok.
Europoslanci chcú dávať pozor aj na bezpečnostné riziká: Solana s Barrosom totiž navrhujú, aby pod EEAS patril aj vojenský štáb únie či situačné centrum, ktoré vyhodnocuje informácie tajných služieb členských štátov únie.
Autor: David Zelinger, Brusel