V Istanbule kráčal na protivojnovej demonštrácii anjel smrti, v Londýne sa centrom mesta prešiel najväčší sprievod proti invázii do Iraku. FOTO - REUTERS
Tisíce demonštrantov sa v sobotu zišli v európskych aj amerických mestách, aby dva roky po americkej invázii do Iraku protestovali proti tejto vojne. Sprievody neboli malé, zúčastnilo sa však na nich podstatne menej ľudí ako na protivojnových pochodoch v roku 2003, ktoré boli miliónové, alebo na tých vlaňajších.
Najväčší sprievod tak počas víkendu nepatril mierovým aktivistom, ale európskym odborárom, ktorí v Bruseli protestovali proti návrhu uvoľniť v Európskej únii trh služieb. Bolo ich približne 50-tisíc.
Zhromaždiskami najväčších protivojnových pochodov bol londýnsky Hyde park, Central Park v New Yorku a centrum Ríma - hlavné a spoločenské centrá štátov, ktoré v Iraku zohrávajú kľúčovú rolu.
George Bush v pravidelnom rozhlasovom vystúpení inváziu v sobotu nekompromisne obhajoval. Podľa neho "svet uchránila od smrteľného nebezpečenstva". "Víťazstvo slobody v Iraku posilnilo nové spojenectvo vo vojne proti teroru a inšpirovalo demokratické reformy od Bejrútu po Teherán," hlásal optimisticky Bush koncepciu šírenia demokracie.
V Iraku sa počas víkendu teroristické útoky zamerali na iracké bezpečnostné sily - zomrelo najmenej desať ľudí.
"George Bush... Strýko Sam. Irak bude tvojím Vietnamom," skandovali na najväčšej demonštrácii v Londýne, kde sa zišlo asi 45-tisíc ľudí. Protestujúci na ceste z Hyde Parku prechádzali aj okolo amerického veľvyslanectva, pred ktorým dvaja bývalí britskí vojaci zanechali papierovú rakvu s nápisom 100-tisíc. Britská lekárska revue The Lancet zverejnila štúdiu, podľa ktorej od začiatku invázie zahynulo asi 100-tisíc irackých civilistov.
"Znovuzvolenie Busha za prezidenta protivojnovému hnutiu odobralo veľa síl," priznal v New Yorku mierový aktvista Michael Letwin. Húf ľudí, čo vyrazil do Central Parku, sa s minuloročným stotisícovým, keď Amerika žila prezidentskou kampaňou, nedal porovnať. Tentoraz to boli len tisíce. Rovnako to bolo aj v Kanade, kde pred dvoma rokmi v uliciach Montrealu demonštrovalo asi 200-tisíc ľudí, vlani to bolo 25-tisíc a tento rok to bolo najviac 5-tisíc.
Taliansko je potom, čo v Iraku zabili Američania pri "priateľskej streľbe" ich tajného agenta, naladené proti vojne a Spojeným štátom. Protestovať v sobotu však prišlo asi len 10-tisíc ľudí - oveľa menej, ako sa stretávalo Talianov na pochodoch za prepustenie v Iraku unesených krajanov.
Demonštrácie v ostatných mestách, napríklad Madride a Barcelone neboli príliš veľké. V tureckom Istanbule sa zišlo asi 15-tisíc ľudí, v Aténach 5-tisíc a v severských metropolách to boli sprievody, kde bolo len niekoľko stoviek ľudí.
Fakty a čísla o vojne v Iraku
* od začiatku vojny zahynulo v Iraku viac ako 1500 amerických vojakov, viac ako 80 Britov, viac ako 80 vojakov z ďalších 16 krajín (2 Slováci),
* počet irackých obetí je rôzny od 18 670 až po 100 000,
* radikáli od vlaňajšieho apríla uniesli 1250 cudzincov, z toho asi tretinu popravili,
* zo zoznamu 55 najhľadanejších osobností bývalého režimu zadržali či zabili 45 osôb.
Najväčšie atentáty
Marec 2004 - desať výbuchov v Bagdade a Karbale (180 mŕtvych),
Február 2005 - výbuch v Hille (125 mŕtvych),
Február 2004 - dva útoky v Irbíle (105 mŕtvych). (čtk)
