BRATISLAVA - Verejná mienka je dnes k vojnovému slovenskému štátu kritickejšia ako pred trinástimi rokmi. Sociológ Vladimír Krivý to víta. "Dnes už rozprávania historikov Vnuka a Ďuricu nerozochvievajú skupiny študentov. Pred 10 - 15 rokmi hrozilo, že obdobie a režim slovenského štátu sa stanú vzorom, ale dnes sú z veľkej časti odmietnuté a z ďalšej strany zostali zabudnuté. Plamenný obdiv vyjadrujú dnes ľudia vnímaní ako radikáli." Vidieť to aj z toho, akí mladí muži sa schádzajú pri Tisovom hrobe.
Zhodnotiť slovenský štát si pred trinástimi rokmi netrúfala polovica ľudí, dnes je to tretina. Krivý si to vysvetľuje aj tým, že komunistická historiografia sa slovenskému štátu vyhýbala, alebo ho kritizovala. "Mnohí si azda neboli istí, či slovenský štát mohol byť nevydarený, keď to tvrdila komunistická propaganda. A či by kritický postoj nevyzeral protislovensky," hovorí Krivý.
Pred trinástimi rokmi to bola téma, ktorú otvárali nielen historici, ale aj politici. "Keď sa začiatkom 90. rokov hovorilo o skrytom antisemitizme na Slovensku, vyvolalo to búrlivé reakcie. Upokojili sa až vtedy, keď sa zistilo, že antisemitizmus existuje, ale nie je väčší ako v okolitých krajinách," hovorí Krivý. Podľa historika Dušana Kováča antisemitizmus je v časti spoločnosti dodnes.
Kováč považuje obdobie slovenského štátu za našu najväčšiu traumu. "Bola to kolaborácia so zlom," hovorí. "Vtedajšia politická reprezentácia bola ochotná spolupracovať s Hitlerom, bola ochotná poslať slovenských ľudí bojovať za Hitlerove záujmy, hoci boli protislovenské."
Kováč odmieta aj teóriu menšieho zla, ktorou sa ospravedlňoval vznik štátu. "Hitler sa netajil tým, že všetci Slovania sú národy nižšej kategórie, ktoré buď sa dajú zgermanizovať, alebo ich treba vyhubiť, či niekam vysídliť."
