Na Nový rok 2002 bežala 17 hodina a druhá minúta, keď sa zo stredového kruhu na pardubickom ľade rozbiehal s pukom náš mladý hokejista František Skladaný a vyše 4000 divákov v hľadisku nedýchalo: kapitán slovenskej reprezentácie na juniorských MSJ minul svojou strelou pravý horný roh. Švajčiarsky brankár Tobias Stephan vyhodil od radosti hokejku do vzduchu, z lavičky sa naňho vyrojili spoluhráči. Na druhej strane hráči v modrých dresoch zvesili hlavy a do očí sa im nahrnuli slzy. Nikto nepovedal ani slovo, kým sa hráči nedostali do kabíny.

„Všetci cítime bolesť na duši, ťažko sa nám hovorí. Tréner Šupler sa nám v šatni poďakoval za výkon a pripomenul, že šampionát sa ešte nekončí. Zajtra nás čaká ďalší zápas,“ vravel o nálade po štvrťfinálovom súboji so Švajčiarskom F. Skladaný. Práve na jeho pleciach ležala tiaž v poslednej sérii samostatných nájazdov, mohol vyrovnať skóre. „Pri rozbehu som nemal nervozitu, naopak, bol som uvoľnený. V rozhodujúcej chvíli pri náprahu sa mi puk vzpriečil, strela išla nad bránku. Hrozný pocit!“

Jediný gól Slovenska v samostatných nájazdoch vsietil Tomáš Kopecký, ktorého vyhlásili za najlepšieho hráča nášho tímu: „Naznačil som strelu a švajčiarsky brankár si ľahol na ľad, takže som mu bezmocnému zasunul puk vedľa chráničov,“ vravel útočník s číslom 22 po góle, ktorý publiku pripomenul zlatý zásah Švéda Forsberga vo finále na zimnej olympiáde v Lillehammeri. Po góle korčuľoval Kopecký pred lavičkou Švajčiarska a práve brankár Stephan ho tam zasiahol hokejkou do chrbta. Zaujímavá situácia. Ruský rozhodca Poľakov udelil dvojminútový trest švajčiarskemu hráčovi Monnetovi, ktorý sa v tej chvíli pripravoval na druhú sériu nájazdov. Naši viedli v sérii 1:0 a nervozita na lavičke súpera vrcholila. Nakoniec sa však skóre obrátili v jeho prospech, smutní zostali Slováci.

„Tešil som sa na medailu, pred dvoma rokmi sme s osemnástkou priviezli z majstrovstiev sveta bronz. Poznám ten úžasný pocit. V dvadsiatke mi teraz ušla šanca medzi prstami,“ vravel po štvrťfinálovom rozstrele na chodbe pardubického štadióna náš brankár Peter Hamerlík. Prvé tri strely v nájazdoch pochytal, no štvrtá a piata skončili za jeho chrbtom. „Obaja Švajčiari si ma natiahli a presne mierili medzi nohy. Robil som, čo som mohol…“ šepkal a utrel si slzu v oku.