BRATISLAVA - "Nič nie je zadarmo," povedal včera minister školstva Martin Fronc pri zdôvodňovaní zákona o spoplatnení vysokoškolského štúdia. Podľa neho je nespravodlivé, aby sa na štúdium na vysokej škole skladali všetci občania.
Opozícia spoplatnenie štúdia odmieta a výhrady majú aj viacerí nezávislí poslanci. Prijatie zákona je neisté. V pondelok pri hlasovaní o posunutí zákona do druhého čítania bude preto kľúčová účasť poslancov.
Ak by viacerí poslanci opozície, prípadne tí nezávislí, ktorí sú proti zákonu, v snemovni chýbali alebo by sa neprezentovali, nepriamo by tak pomohli zákon schváliť. Znížili by totiž kvórum a na prijatie zákona by stačilo menej hlasov.
Koalícia sa nemôže spoľahnúť na poslancov SF. Jeho poslankyňa Ľubica Navrátilová bude proti, lebo neverí, "že 1,3 miliardy korún, ktoré sa získajú, zlepší kvalitu štúdia".
Nezávislý poslanec Ladislav Polka chce dať zákonu šancu, aby sa o ňom hovorilo v druhom čítaní.
Ďalší nezávislý Ivan Kiňo nesúhlasí s prerozdeľovaním poplatkov študentov, lebo to nie sú dane, ale súkromné peniaze. Prekáža mu, že študenti nebudú môcť aktívne rozhodovať o peniazoch, ktorými prispievajú na školu, a majú len právo veta. Podobné výhrady má aj poslanec Ján Mikolaj, ktorý bude proti zákonu už v prvom čítaní rovnako ako nezávislý poslanec Herman Arvay.
Opozícia zákon doslova strhala. Šéf HZDS Vladimír Mečiar mal viacero faktických poznámok a celý čas bol v rokovacej sále. Povedal, že nie sú naplnené ústavné podmienky na prijatie zákona.
Dušan Čaplovič zo Smeru povedal, že zákon patrí do zväzku skutkov "pravicovej vlády". Označil ho za nesystémový a zle načasovaný.
"Začínali vy ste taký život, že ste mali na krku pôžičku?" opýtal sa poslanec HZDS Dušan Jarjabek ministra Fronca. Katarína Tóthová zdôrazňovala, že štúdium ani teraz nie je zadarmo, lebo rodičia musia prispievať na náklady študenta počas štúdia.
Poslankyňa KSS Dagmar Bollová reagovala na argument ministra, že nie je spravodlivé, aby sa na vzdelávaní podieľali aj tí, čo neštudujú. Spýtala sa, prečo teda všetci občania prispievajú na činnosť cirkví. (sp)
Čo je v zákone o študentských pôžičkách
* školné od 1. septembra 2005 môže byť v rozsahu 0 až 26-tisíc korún, výšku určí vysoká škola (priemerné ročné náklady na študenta sú 86-tisíc korún),
* študenti si môžu zobrať pôžičku až do výšky školného,
* úročenie bude za úrok, ako si požičiava štát, teraz je to necelé 4 percentá,
* nezaplatenie školného v stanovenom termíne je dôvodom na vylúčenie zo štúdia,
* zdrojmi pôžičkového fondu sú financie poskytnuté zo štátneho rozpočtu, splátky pôžičiek poskytnutých z fondu a úroky z pôžičiek, dary, príjmy zo sankcií,
* nárok na pôžičku bude mať každý študent vysokej školy, ktorý splní podmienky zákona,
* študent musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a študovať bude na vysokej škole na území Slovenska alebo na zahraničnej vysokej škole mimo územia Slovenska,
* najmenej 35 percent príjmov zo školného použije verejná vysoká škola na prospechové štipendiá,
* zákon počíta so sociálnymi štipendiami. Študent denného štúdia študujúci do vzdialenosti 30 km od svojho bydliska môže v závislosti od životného minima dostať sociálne štipendium až do výšky 4 580 korún a v prípade väčšej vzdialenosti to môže byť až 6 870 korún,
* dotáciu od štátu dostanú rovnako verejné i súkromné vysoké školy, ale s tým, že súkromným školám sa podpora zníži, ak budú od študentov pýtať viac, ako je maximálne štátom určené školné.
