už hrala v Bratislave pred šiestimi rokmi, Vinx vystupoval na Bratislavských jazzových dňoch 1992. Predvčerom hrali spolu v bratislavskom klube Babylon v rámci európskeho turné.
Názov kapely zľahka zavádza - funky je, samozrejme, priebežne citeľné, nijako však nedominuje. Jungle Funk hrajú modernú elektroniku so živými nástrojmi, ktorá osciluje od ambientu k rocku, od world music cez pop k funky. Nesnažia sa získať ľudí za každú cenu hypnotickými rytmickými figúrkami.
Napriek tomu, že sólovým spevákom je Vinx, hviezdou je charizmatický Wimbish - prirodzený šoumen, ktorý by dokázal utiahnuť celý koncert. Občas sa síce trochu zazdalo, že by sa do kapely zišiel ešte jeden basgitarista, ktorý by hral "riadnu" basu, ale toto je očividne umelecký koncept Jungle Funk. Wimbish totiž nie je obyčajným basgitaristom - je obložený elektronikou a okrem basových liniek tak od neho počuť aj gitarové, trúbkové či úplne neidentifikovateľné zvuky. Vďaka naživo nahrávaným sľučkám a podkladom púšťaným z laptopu dokáže vytvárať zaujímavú zvukovú magmu. A okrem toho aj skvele spieva.
Elektronikou vládnu aj Will Calhoun a Vinx - ten dokáže produkovať i mohutné zbory vďaka inteligentnému harmonizéru, rozkladajúcemu vokálnu linku do neuveriteľných viachlasov, ktoré si nahrá do sľučky a do nich spieva sólové linky. Okrem toho obsluhuje aj akustické a elektronické perkusie.
Kto čakal funkové odpaľovačky, asi nebol úplne nasýtený. Zdalo sa však, že väčšina poslucháčov presne vedela, na čo išla. Repertoár tvorili vlastné skladby, v ktorých mala veľký podiel improvizácia. Koncert začal introvertne - ambientne, niektoré piesne mali stingovský charakter, ale atmosféra sa postupne zahusťovala a na konci už tancovala skoro celá sála.
Nebol to koncert, na ktorý by sme spomínali celý život, ako vlaňajšie vystúpenie skupiny Living Colour, ale počuli sme poctivú a zaujímavú hudbu mimoriadnych hudobníkov. Asi neexistoval človek, ktorý by zo sály neodchádzal spokojný. Vrátane samotných účinkujúcich.
MARIAN JASLOVSKÝ
