FOTO – TASR/AP
6. – Americký Kongres na zasadnutí oboch svojich komôr oficiálne potvrdil zvolenie Georgea Busha za 43. prezidenta USA.
12. – Poslanca českej snemovne Ivana Pilipa a bývalého študentského aktivistu Jana Bubeníka, ktorých zadržali na Kube, obvinili, že vyvíjajú činnosť proti bezpečnosti štátu. 5. februára ich prepustili.
16. – Pri pokuse o prevrat zranili konžského prezidenta Laurent-Désiré Kabilu. O dva dni neskôr zraneniam podľahol. Novým prezidentom je od 24. januára Kabilov syn Joseph.
31. – Jedného z dvoch Líbyjčanov, ktorých obvinili z atentátu v roku 1988 proti lietadlu PanAm nad škótskym mestom Lockerbie, odsúdili na doživotie. Druhého zbavili viny.
FOTO – TASR/AP
FEBRUÁR
6. – Premiérske voľby v Izraeli vyhral s prevahou vodca pravicového bloku Likud Ariel Šaron.
9. – Český parlament zvolil nového riaditeľa Českej televízie Jiřího Balvína. Vzápätí sa skončil štrajk zamestnancov ČT.
18. – Americkí vyšetrovatelia zatkli agenta FBI Roberta Philipa Hanssena podozrivého z niekoľkoročnej špionáže pre Rusko. Neskôr si Washington a Moskva navzájom vyhostili po 50 diplomatoch.
26. – Šéf afganského vládneho hnutia Taliban mulláh Muhammad Umar nariadil zničiť všetky sochy vrátane tých, ktoré pochádzajú z predislamskej doby. Dve sochy Buddhu v Bamjáne zničili 13. marca.
FOTO – TASR/EPA
MAREC
1. – Mimoriadne zasadanie Organizácie africkej jednoty (OAJ) schválilo vznik Africkej únie po vzore EÚ.
4. – Viac ako 80 percent Švajčiarov odmietlo v referende návrh na okamžitú žiadosť svojej krajiny o členstvo v EÚ.
12. – Ruský prezident Vladimir Putin sa v Moskve dohodol s iranským prezidentom Mohammadom Chátamím na predaji konvenčných zbraní do Iránu.
23. – Ruská orbitálna stanica Mir ukončila svoju pätnásťročnú misiu vo vesmíre a po navedení do atmosféry zhorela.
FOTO – TASR/AP
APRÍL
1. – Zatkli bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča.
- Výzvedné lietadlo EP-3 amerického námorníctva muselo po kolízii s čínskou stíhačkou núdzovo pristať na čínskom ostrove Chaj-nan, pilot stíhačky zahynul. Posádku prepustili 12. apríla, rozobrané lietadlo opustilo Čínu až 3. júla.
6. – Japonský premiér Joširo Mori rezignoval. Novým premiérom bol menovaný 26. apríla reformátor Džuničiró Koizumi.
10. – Holandský senát schválil návrh zákona na legalizáciu eutanázie.
25. – Filipínska polícia zatkla bývalého prezidenta Josepha Estradu obvineného okrem iného z obohacovania sa na úkor štátu.
MÁJ
3. – USA prestali byť členom Komisie OSN pre ľudské práva.
7. – Spoluautora „lúpeže storočia“ v poštovom vlaku Glasgow-Londýn v roku 1963 Ronalda Biggsa krátko po prílete do Británie vrátili do väzenia, odkiaľ pred 36 rokmi utiekol.
8. – Pápež Ján Pavol II. ukončil historickú návštevu Sýrie, pri ktorej ako prvá hlava katolíckej cirkvi vstúpil do mešity.
13. – V parlamentných voľbách v Taliansku jasne zvíťazila koalícia pravého stredu Dom slobody Silvia Berlusconiho.
- Macedónsky parlament schválil novú vládu jednoty siedmich slovanských a albánskych strán.
23. – Republikán James Jeffords sa rozhodol opustiť rady svojej strany a naďalej v americkom Senáte vystupovať ako nezávislý. Tým po prvý raz od roku 1994 zmenil pomer v prospech Demokratickej strany.
30. – Bývalého terezínskeho dozorcu Antona Mallotha v Mníchove odsúdili na doživotie.
JÚN
1. – Samovražedný útok 22-ročného Palestínčana zabil na pláži v Tel Avive 11 mladých Izraelčanov.
– Nepálsky korunný princ Dípéndra zastrelil svojich rodičov a ďalších šesť členov kráľovskej rodiny a nakoniec zabil i seba.
7. – V parlamentných voľbách vo Veľkej Británii jednoznačne zvíťazila Labouristická strana premiéra Tonyho Blaira.
- Íri odmietli v referende ratifikovať Zmluvu o EÚ z Nice.
11. – Popravený Timothy McVeigh, páchateľ teroristického útoku v Oklahoma City v apríli 1995, ktorý neprežilo 168 osôb.
17. – V parlamentných voľbách v Bulharsku vyhrala strana bývalého cára Simeona II. Národné hnutie Simeon II. (NDS II.).
29. – OSN zvolila za svojho generálneho tajomníka už po druhýkrát Kofiho Annana.
JÚL
1. – Do platnosti vstúpila demisia predsedu severoírskej vlády Davida Trimblea, ktorú oznámil na začiatku mája na protest proti neochote IRA zložiť zbrane.
2. – Pred medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu v Haagu sa po prvý raz postavil Slobodan Miloševič.
9. – Čilský odvolací súd rozhodol, že bývalý vojenský vládca Augusto Pinochet je mentálne neschopný postaviť sa pred súd a zároveň rozhodol o dočasnom zastavení jeho stíhania.
20.-22. – Summit G7 a Ruska v Janove sprevádzali zatiaľ najhoršie násilnosti, ktoré si vyžiadali jeden ľudský život.
23. – Indonézsky parlament zosadil prezidenta Abdurahmana Wahída pre korupciu a nekompetentnosť. Novou prezidentkou sa stala doterajšia viceprezidentka Megawati Sukarnoputriová.
26. – Kórejský vodca Kim Čong-il začal cestu vlakom do Moskvy.
AUGUST
5. – Taliban zatkol 24 humanitárnych pracovníkov z kresťanskej organizácie Shelter Now International a obvinil ich zo šírenia kresťanstva. Prepustení boli 15. novembra.
9. – Pri samovražednom bombovom atentáte v reštaurácii v Jeruzaleme zahynulo 17 ľudí a takmer 100 bolo zranených. Izrael v odvete uzavrel úradovne Palestínčanov v Jeruzaleme.
13. – Predstavitelia hlavných macedónskych a albánskych strán podpísali v Skopje mierovú dohodu. Dokument ukončil šesťmesačné ozbrojené povstanie Albáncov za rozšírenie ich práv. Do Macedónska boli vyslané jednotky NATO, ktoré v operácii Hlavný zber odzbrojovali albánskych povstalcov. Operácia sa skončila 27. septembra.
31. – Kofi Annan začal v juhoafrickom Durbane Konferenciu proti rasizmu, xenofóbii a netolerancii. USA a Izrael svoje delegácie z konferencie stiahli 3. septembra na protest proti snahám arabských štátov presadiť do záverečnej deklarácie prirovnania Izraela ku štátom aparteidu. Konferencia sa skončila kompromisom. Napriek tomu však bola obrovským neúspechom.
SEPTEMBER
11. – Teroristi s unesenými lietadlami narazili do mrakodrapov newyorského Svetového obchodného strediska a do budovy ministerstva obrany vo Washingtone. Ďalšie unesené lietadlo sa zrútilo pri Pittsburghu. Najhorší teroristický útok tohto typu na svete si vyžiadal viac než 3000 obetí.
23. – Koalícia Zväzu demokratickej ľavice a Únia práce (SLD-UP) vyhrala parlamentné voľby v Poľsku.
OKTÓBER
4. – NATO schválilo zoznam požiadaviek, ktoré jej predložili Spojené štáty pre boj proti terorizmu. Po prvý raz v 52-ročnej histórii aliancie aktivovaný článok päť Washingtonskeho dohovoru o vzájomnej solidarite medzi členskými štátmi NATO.
– Do Čierneho mora sa zrútilo ruské lietadlo Tu—154 so 78 osobami na palube. Po vyšetrovaní 12. októbra oznámili, že ho omylom zostrelila ukrajinská cvičná raketa.
5. – Na Floride zomrel prvý človek na nákazu antraxom. Dosiaľ potvrdili 18 prípadov ochorenia antraxom. Päť ľudí zomrelo.
7. – USA a Británia začali letecké útoky na vojenské ciele vládnuceho hnutia Taliban a na výcvikové tábory siete al-Káida teroristu Usámu bin Ládina v Afganistane.
17. – Pri palestínskom atentáte v Jeruzaleme zahynul izraelský minister cestovného ruchu Rechavan Zeevi. Izrael potom na čas obsadil niektoré palestínske mestá.
22. – Predseda strany Sinn Fein Gerry Adams vyzval Írsku republikánsku armádu (IRA), aby začala skladať zbrane. IRA začala s odzbrojovaním 23. októbra a 6. novembra bol na čelo regionálnej vlády v Severom Írsku znovu zvolený David Trimble.
NOVEMBER
6. – Za nového starostu New Yorku zvolili mediálneho magnáta, republikána M. Bloomberga.
13. – Česká polícia na dva dni zadržala riaditeľa TV NOVA Vladimíra Železného.
17. – V parlamentných voľbách v Kosove zvíťazil Demokratický zväz Kosova umierneného Ibrahima Rugovu.
18. – V druhom kole prezidentských volieb v Bulharsku zvíťazil vodca opozičných socialistov Georgi Parvanov, ktorý porazil vtedajšieho prezidenta Petara Stojanova.
DECEMBER
1.– 2. – Palestínske samovražedné útoky v Jeruzaleme a Haife: celkom 28 mŕtvych. Izraelská odveta. Palestínska samospráva vyhlásila na svojich územiach výnimočný stav a zatkla niekoľko členov extrémistických organizácií Islamský džihád a Hamas.
5. – Afganské protitalibanské politické skupiny, ktoré rokovali od 27. novembra pri Bonne, podpísali dohodu o vytvorení dočasnej vlády. Na čele paštunský vodca Hamíd Karzaj. Uzbecký opozičný generál Rašíd Dóstum oznámil 6. decembra bojkot vlády.
13. – USA vypovedali Rusku zmluvu o obmedzení systémov protiraketovej obrany ABM z roku 1972. (čtk)
