odlišných záujmov dvoch svetov.
Rok 2001 bol prvým plným rokom vlády Vladimira Putina, nového pragmatického ruského lídra, ktorý konečne zbavil vysokú ruskú politiku emócií. Navyše, v tomto roku sa Rusku mimoriadne darilo ekonomicky. Už to, že krajinu nepostihol nijaký vážny otras, možno pokladať za úspech. Naopak, došlo k vyše 5-percentnému nárastu HDP a aj keď skeptici pripomínajú, že za to Rusko nevďačí Putinovej reforme, ale priaznivým cenám ropy, Putinovi tento úspech nikto neodpára. Jeho popularita sa aj po roku drží na stabilných 60 percentách, čo je viac než slušné.
Konečná bilancia zahraničnej politiky Ruska je úplne v znamení osobného zblíženia s Georgeom Bushom. Srdečné potľapkávanie na texaskom ranči bola šou, podložená aj istými konkrétnymi výsledkami. Rusko a USA sa dohodli na zásadnom znížení počtov jadrových hlavíc. Nedošlo k dohode v spore o americký projekt novej protiraketovej obrany, naopak Bush odstúpil od zásadnej americko-sovietskej zmluvy o nešírení protiraketovej obrany (ABM) z roku 1972. Moskva to však nehodnotila tragicky a zatiaľ neexistujú signály o negatívnom dopade na vzájomné vzťahy.
Rusko však najmä výrazne podporilo protiteroristickú kampaň Západu a vojenské operácie v Afganistane – politicky, informáciami a svojou autoritou, takže stredoázijské štáty blízke Moskve napokon ochotne poskytli zázemie humanitárnym i vojenským aktivitám.
Na konto boja proti terorizmu potom Moskva nezabudla dodať, že v separatistickom Čečensku rieši už roky ten istý problém, aký majú dnes USA – problém islamského fundamentalizmu, ktorý terorizuje civilistov.
Vnútorná ruská politika zostáva pri bilancii celého roka v tieni zahraničnej. Kremeľský vodca sa viac-menej bez medzinárodných škandálov vysporiadal s oligarchami i s kritickými médiami a upevnil si centrálnu moc. Vyhlásil ťaženie proti korupcii a posilnenie vnútornej bezpečnosti krajiny, oznámil profesionalizáciu armády.
Podľa niektorých ruských pozorovateľov to však neznamená, že v Kremli nezúri mocenský boj medzi rôznymi „gruppami“ a že Putin nie je v prípade krízy pripravený siahnuť po vláde silnej ruky. (bj)
