Rok 2001 bol americkým viac, než by si sami Američania želali. Útok na New York prekryl všetky predošlé udalosti v roku. Jedenásty september do veľkej miery narušil stereotypy svetovej politiky a prispel k zblíženiu Ruska s Amerikou a Európou. Vyzerá to dokonca, ako keby táto udalosť definitívne ukončila nielen studenú vojnu, ale aj studený mier.

Po troch mesiacoch od útoku bývalý americký prezident Bill Clinton čoraz rozhodnejšie tvrdí, že bol cenou za nevídaný rast, ktorý Američania dosiahli vďaka globalizácii. Nalieha na nich, aby začali splácať svetu úroky z pôžičky, ktorú si vybrali bez toho, aby si od neho pýtali súhlas.

Prezident George Bush je v oveľa ťažšej pozícii, lebo musel vyhlásiť vojnu terorizmu. Čelí brutálnej forme globálnej partizánskej vojny, na ktorú neplatia konvenčné zbrane a už vôbec nie zastrašovací princíp nukleárnej rovnováhy. Svojím postojom, a dnes už aj úspechom v Afganistane, si však Bush vydobyl taký rešpekt sveta aj Ameriky, aký Clinton nikdy nemal.

September oživil takmer už zapadnutý spor medzi politológmi Francisom Fukuyamom a Samuelom Huntingtonom. Fukuyama optimisticky tvrdí, že šírenie demokracie a idey univerzálnych ľudských práv po celom svete sú logickým vyústením dejín, kým Huntington sa obáva, že práve západná predstava univerzálneho riešenia bude jednou z príčin nevyhnutného a dramatického konfliktu civilizácií.

Najväčším nebezpečenstvom pre svet bude, ak svetová politika tento spor vulgárne zjednoduší v prospech jednej alebo druhej tézy.

Ak by mal byť uplynulý rok vzorom pre budúci vývoj, Fukuyamov optimizmus by stratil argumenty, lebo demokratickej časti sveta nepribudol ani jeden ďalší štát, zato krvavých civilizačných konfliktov bolo dosť. Ten v Macedónsku stihla Európa zatiaľ zažehnať.

Zato na Blízkom východe sa rozhorela zápalná šnúra a nikto nevie, aká je dlhá a či ju niekto stihne uhasiť skôr, než vybuchne bomba. O bombe sa pritom vie len toľko, že môže rozmetať nielen okolie Jeruzalema, ale značnú časť sveta. To napokon ukázala šialená konferencia OSN o rasizme v Durbane. Hneď po nej zaútočili teroristi na New York a Usáma bin Ládin nikdy Amerike nezabudne pripomenúť, že pyká za svoju priazeň Izraelu.

Najšťastnejším bol tento rok zrejme pre Európu. Historické zjednocovanie Európy ešte stále celkom nevymazalo podozrenie, že únia je možno len obor na hlinených nohách, ale každým rokom sa toto podozrenie zmenšuje.

A Afganistan? Krajina sa zbavila Talibanu a dostala možno najväčšiu šancu na mier vo svojich smutných dejinách. Keby ju využila, Fukuyama by si pripísal jeden argument k dobru a čierny 11. september by trochu vybledol.

Autor: Martin M. Šimečka