Najostrejší nástup malo euro v Nemecku, kde sa marka v bežnom styku prestala používať s poslednou sekundou roku 2001 a jedinou platnou menou je euro. Ako druhé nastúpi na výlučnú platnosť eura Írsko, kde prestáva lokálna mena platiť 9. februára, 17. február je posledným dňom platnosti francúzskeho franku. V Belgicku, Fínsku, Grécku, Holandsku, Luxembursku, Portugalsku, Rakúsku, Španielsku a Taliansku je posledným dňom platnosti lokálnych mien 28. február.

Prechod na euro znamenal okrem iného výrobu 14,5 miliardy bankoviek a 50 miliárd mincí, ktoré ak by boli postavené na seba, by vytvorili stĺpec vysoký 78,87 kilometra - 1,4 miliónkrát vyšší ako šikmá veža v Pise. Eurobankovky poukladané jedna za druhou by vytvorili pás dlhý 1,9 milióna kilometrov päťnásobne prekonávajúci vzdialenosť zo Zeme na Mesiac. Desať miliárd bankoviek včera uviedli do bežného obehu, 4,5 milardy kusov tvorí rezervu.

Vznik eura

Myšlienka vytvorenia európskeho menového systému vznikla na konci šesťdesiatych rokov. Zmluva o Európskom spoločenstve pôvodne nazývala novú menu ECU (European Currency Unit, európska menová jednotka). ECU slúžila ako zúčtovacia jednotka medzi členskými štátmi od zavedenia európskeho menového systému. Nová mena bola rozhodnutím najvyšších predstaviteľov štátov a vlád v decembri 1995 nazvaná euro. Výhodou tohto názvu je jeho krátkosť a možnosť napísať ho rovnakým spôsobom vo všetkých európskych jazykoch.

Euro sa delí na 100 centov. Od 1. januára 1999 ho prijalo 11 členských štátov, a to: Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko. K týmto krajinám sa od 1. januára 2001 pripojilo Grécko. Spomedzi členských krajín Európskej únie na používanie eura nepristúpila Veľká Británia, Dánsko a Švédsko.

Oficiálna skratka pre euro je EUR. Symbol novej spoločnej meny C má podobu písmena E preťatého dvoma jasne vyznačenými súbežnými vodorovnými čiarami. Inšpiráciou na jeho vytvorenie bolo grécke písmeno epsilon - značka eura teda obsahu odkaz na kolísku európskej civilizácie a zároveň je prvou hláskou názvu Európa. Súbežné čiary znázorňujú stabilitu eura. Symbol je rýchlo rozpoznateľný a o pár rokov bude rovnako známy ako symbol doláru ($). Slúži tiež ako príhodná skratka a v stále väčšej miere sa objavuje na klávesniciach počítačov a písacích strojov.

Ekonomické kritériá

Členské štáty únie, ktoré chcú zaviesť euro, musia zosúladiť stav svojho hospodárstva (tento trend je známy pod pojmom dosiahnutie konvergencie):

1. Krajiny sa musia vyvarovať nadmerného rozpočtového deficitu. Ich pripravenosť sa posudzuje podľa dvoch konvergentných kritérií. Štátny rozpočtový deficit nesmie prekročiť 3 % hrubého domáceho produktu a štátny dlh nesmie prekročiť 60 % hrubého domáceho produktu;

2. Miera inflácie by nemala presahovať priemernú ročnú mieru inflácie dosiahnutú v troch štátoch EÚ s najnižšou mierou inflácie o viac ako 1,5 %;

3. Mena krajiny by sa mala udržať v rámci bežného fluktuačného pásma európskeho menového systému najmenej dva roky;

4. Úrokové sadzby by nemali prekročiť o viac ako 2 % priemerné úrokové sadzby troch členských štátov s najnižšou mierou inflácie v Európskej únii.

Zasadanie Európskej rady v Amsterdame schválilo detaily nového mechanizmu výmenného kurzu, ktorý platí od 1. januára 1999. Zmyslom opatrenia je, aby krajiny, ktoré sa nachádzajú mimo eurozóny, zvyšovali stabilitu politiky a posilňovali konvergenciu. To im pomôže pri adaptácii na spoločnú menu. Tento mechanizmus zároveň pomôže ochrániť tieto krajiny a členské krajiny eurozóny od svojvoľných operácií na devízových trhoch a vytvorí stabilné výmenné kurzy medzi štátmi s menou euro a ostatnými krajinami.

Zavedenie do obehu

Bankovky a euromince zaviedla Európa do obehu včera. Z bánk už teda klienti nemôžu vyberať národné meny. Rýchlosť výmeny národnej meny za euro závisí od možností každej krajiny. Európska rada v roku 1999 prijala rozhodnutie o skrátení duálneho obdobia, keď budú platiť národné meny i euro súčasne, na štyri týždne až dva mesiace.

Počas duálneho obdobia sa budú národné meny postupne vytrácať z obehu. Väčšina štátov zaviedla pre verejnosť štartovací balík bankoviek a mincí, ktorý bolo väčšinou možné získať v druhej polovici decembra 2001. Cieľom štartovacieho balíka bolo uľahčiť prechod na euro spotrebiteľom v prvých dňoch zavedenia meny. Napríklad rakúsky štartovací balík obsahoval 33 mincí vo všetkých hodnotách a je ekvivalentom 200 ATS).

Odvčera možno vyberať eurobankovky z bankomatov. Včasná a rýchla zmena bankomatov a zmenárenských automatov, ktorých je v eurozóne približne 3,5 milióna je dôležitou súčasťou celkovej stratégie prechodu na euro. Pri prechode na euro zohrávajú veľmi dôležitú úlohu maloobchodníci, pretože práve prostredníctvom bežných nákupov sa budú sťahovať z obehu národné peniaze a do obehu dostávať eurá. Operácia prechodu na euro znamenala okrem iného prestavovanie a úpravy miliónov ďalších prístrojov využívajúcich hotovostné platby - parkovacie automaty, verejné telefóny, turnikety…

Zaokrúhľovanie pri prevodoch

Európska rada prijala presné pravidlá na zaistenie obojstranne prijateľného postupu pri zaokrúhľovaní nahor a nadol. Pri každom prevode z národných mien na euro sa podľa týchto pravidiel bude zaokrúhľovať smerom nahor na najbližší cent, ak pôjde o sumu presne uprostred alebo vyššie než uprostred medzi celými centmi, a zaokrúhľovanie smerom nadol pri sumách nižších než uprostred.

Príklad:

ak po prevode dostaneme sumu 1,455 EUR, zaokrúhli sa na 1,46 EUR;
1,457 EUR sa zaokrúhli na 1,46 EUR;
1,454 EUR sa zaokrúhli na 1,45 EUR.

Pri prevodoch z eura na národné meny sa pri najnižšej jednotke týchto mien (napríklad pri centime v prípade francúzskeho franku) bude postupovať rovnako. (sita)