Tvrdia to dve nové štúdie amerických klimatológov z Národného strediska pre výskum atmosféry v coloradskom Boulderi. Dnes vyšli vo vedeckom týždenníku Science. Jednu vypracoval uznávaný expert Tom Wigley, druhú tím okolo Geralda Meehla.

Príčina? Tepelná zotrvačnosť oceánov a dlhý pobyt skleníkových plynov v atmosfére.

Morská voda akumuluje teplo zo spodnej atmosféry. Tá sa zohrieva. Kvôli prírastku skleníkových plynov zachytáva čoraz viac slnečného žiarenia odrazeného od zemského povrchu. Normálne by uniklo do vesmíru. A hustejšia voda stráca nahromadené teplo pomalšie ako vzduch.

Čaká nás "povinná klimatická zmena". Zahŕňa oteplenie a vzostup hladín morí. Jednak samotným tepelným rozpínaním vody, jednak jej pribúdaním z topenia polárnych ľadovcov.

"Mnohí si neuvedomujú, že "povinne" zažijeme nemalé oteplenie a vzostup morských hladín pre skleníkové plyny, ktoré sme už vložili do atmosféry. Aj keby sme ich obsah stabilizovali, klíma sa bude ďalej otepľovať a moria viac ako úmerne tomu stúpať," povedal Gerald Meehl.

Z oboch štúdií vyplýva, že ak by ľudstvo prestalo vypúšťať emisie skleníkových plynov, teplota by v priebehu storočia prestala rásť. Voda by však neprestala stúpať.

"Čím dlhšie budeme čakať, tým väčšiu klimatickú zmenu budeme musieť znášať v budúcnosti. To, kedy a ako skleníkové plyny stabilizujeme, bude v časovom meradle zhruba storočia diktovať, aké oteplenie zažijeme. No rozsiahly vzostup morí bude pokračovať aj po stabilizácii skleníkových plynov," hovorí Meehl.

Autor: ZDENĚK URBAN pre SME