Vo februári sa na pokoji zbraní dohodol predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás a izraelský premiér Ariel Šaron. V praxi to znamená, že Palestínčania nepodnikajú teroristické útoky (s výnimkou útoku v Tel Avive, pri ktorom pred tromi týždňami zomrelo päť ľudí) a Izrael netrestá ich páchateľov.
Izraelu ani Abbásovi to však nestačí. Jeruzalem chce odzbrojenie teroristov a šéf palestínskej samosprávy písomné záruky.
To, čo boli včera ochotní odsúhlasiť aj teroristi z Hamasu, Islamského džihádu a ďalších 11 palestínskych skupín, je iba úplné minimum. V arabskej terminológii je to thahadíjá - najnižší stupeň prímeria a znamená skôr prestávku v boji. Dá sa to vysvetliť aj tak, že teroristi chcú len získať čas, aby mohli zreorganizovať svoju sieť.
Je to ešte menší ústupok, ako hudna - vyšší stupeň prímeria - ktorá v lete 2003 fungovala niekoľko týždňov a skončila sa útokom samovraha v jeruzalemskom autobuse.
Abbás potreboval dohodu s militantmi na to, aby prinútil Izrael k čo najrýchlejšiemu odovzdaniu miest na západnom brehu pod palestínsku kontrolu. Z piatich miest ovláda samospráva zatiaľ len Jericho. Včerajšia dohoda však podľa izraelských bezpečnostných expertov veľa optimimizmu neponúka. Ak budú mať zbrane, pokoj tam nikdy nebude, opakujú.
Vedia tiež, že Abbás proti teroristom nepôjde. Snaží sa ich totiž zapojiť do politického života a zároveň sa ich bojí.
Odhodlanie Hamasu zúčastniť sa na júlových parlamentných voľbách vyvolalo na palestínskej ulici nadšenie. Konečne má alternatívu k skorumpovanému Abbásovmu Fatahu. Analytik denníka Haarec Danny Rubinstein hovorí, že ak by teraz Abbás žiadal od Hamasu odzbrojenie, politicky a možno aj fyzicky by skončil.
Včera sa v Káhire teda neodohralo nič podstatné: teroristi získali čas a Izrael zostáva v strehu.
JANA MIKUŠOVÁ
