Investície do automobilovového priemyslu považujú ekonómovia za dobrý začiatok k investíciam, ktoré budú Slovensku prinášať vyššiu pridanú hodnotu, nielen zamestnávať ľudí. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
BRATISLAVA - Slovensko si zatiaľ nemôže veľmi vyberať akých investorov vpustí do krajiny. Ešte stále sme v situácii, keď sa musíme uspokojiť s tým, čo príde. Na sofistikovaných investorov, ktorí potrebujú dizajnérov, programátorov alebo matematikov si zatiaľ Slovensko musí počkať.
Rozhoduje nezamestnanosť
"Pri súčasnej vysokej miere nezamestnanosti si jednoducho nemôžeme vyberať, a keď príde veľká automobilka, tak si nemôžeme dovoliť ju odmietnuť," povedal ekonomický analytik Miroslav Šmál z Poštovej banky. Pripúšťa, že často nejde práve o najlukratívnejšie investície.
Napriek tomu to ekonómovia nepovažujú za chybu. "Nemyslím si, že Slovensko by bolo v kvalite prichádzajúcich investícii v porovnaní so svojimi susedmi na chvoste," tvrdí analytik ING DSS Ján Tóth. "Nemôžeme chcieť na začiatku všetko, ale práve výrobné investície sú dobrým predpokladom na viac sofistikovaný kapitál v budúcnosti a kupujú nám čas na ďalších desať rokov. Ten môžeme využiť na vzdelávanie pracovnej sily," myslí si Tóth. Vývoj prostredníctvom výrobných investícii považuje za prirodzenejší. "Napokon naša pracovná sila nie je ešte pripravená na viac sofistikované investície," tvrdí.
Kvalita budúcej pracovnej sily závisí od kvality dnešného vzdelávania. "Máme fakulty, ktoré sú kvalitou porovnateľné s priemerom Európskej únie, ale celková úroveň vysokého školstva na Slovensku je veľmi nízka," povedal poradca ministra financií Martin Bruncko. Upozornil, že žiadna zo slovenských vysokých škôl sa neumiestnila v prestížnom rebríčku 500 najlepších svetových univerzít, ktorý zostavuje. Svedčí o tom aj to, že žiadna zo slovenských škôl sa neumiestnila medzi 500 najlepšími univerzitami sveta, ktorý zostavuje Shanghai Jiao Tong University. Maďarsko, Poľsko i Česko v rebríčku zastúpenie majú.
Hrozí odchod investorov?
Rizikom súčasných investícii je, že v horizonte niekoľkých rokov odídu. "Hrozí to najmä pri menších prevádzkach, textilných alebo montážnych závodoch, ktoré sa netaja tým, že sem prišli za lacnou pracovnou silou. Ich investície sú zvyčajne nízke a ak sa náklady na prácu zvýšia, ako to bolo v Maďarsku, tak závod jednoducho zatvoria a idú ďalej na východ alebo do Ázie," upozornil Šmál.
S automobilkami je to podľa neho inak. "Pri nich je riziko odchodu oveľa menšie, pretože náklady, ktoré tu musia vynaložiť, sú dosť vysoké," dodal Šmál. Orientáciu na automobilový priemysel považuje za správny smer aj Tóth. Napokon na automobilky sa sústreďuje aj Česko, kde takmer každá druhá investovaná koruna smeruje do automobilového priemyslu.
O niečo je lepšie je na tom s podielom sofistikovaných investícií Česko. Podľa ekonómov však Česko, na rozdiel od Slovenska, bolo magnetom pre výrobné investície už pred rokmi. Rozdiely v príleve investícií medzi oboma krajinami trvajú. Kým Česko vlani zaznamenalo rekordný prílev investícii vo výške 115 miliárd českých korún, na Slovensko prišlo za deväť mesiacov minulého roka len 18 miliárd korún.
Miroslav Šmál však hovorí, že kým z Česka začínajú investície už aj odchádzať, Slovensko boom ešte len čaká. V príleve investícii sa totiž ešte neprejavili tie, ktoré minulý rok len ohlásili svoj príchod. Takých bolo podľa odhadov investičnej agentúry SARIO za 70 miliárd korún.
Slovensko od Česka delí oveľa lacnejšia pracovná sila, čo nie je potešiteľné pre zamestnancov, ale podľa Tótha sa to môže ukázať ako výhoda aj v budúcnosti. "Nízke pracovné náklady nám zaručujú imunitu voči recesii. Ak bude mať napríklad v budúcnosti automobilový priemysel problémy, Volkswagen bude prepúšťať najskôr tam, kde je pracovná sila najdrahšia," uvažuje Tóth.
Porovnanie nákladov na pracovnú silu
Krajiny s najlacnejšou pracovnou silou
ročné mzdové náklady na pracovnú silu v eurách
Slovensko 6630
Poľsko 7263
Estónsko 7572
Česko 10 025
Krajiny s najdrahšou pracovnou silou
ročné mzdové náklady na pracovnú silu v eurách
Veľká Británia 42 700
Francúzsko 44 800
Belgicko 46 500
Nemecko 50 300
