BRATISLAVA - Juraj Jakubisko je pobúrený tým, čo sa deje s jeho filmami a tvrdí, že jeho iniciatívu na ich obnovu zneužili úradníci - konkrétne riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký a Zuzana Mistríková z ministerstva kultúry. Režisér si myslí, že peniaze, ktoré vláda vyčlenila na záchranu jeho filmov z rokov 1967 až 1989 (vyše osemnásť miliónov korún), sa mali využiť na digitálnu rekonštrukciu, a nie na laboratórnu úpravu, pre ktorú sa rozhodol Slovenský filmový ústav.

Predstavou Juraja Jakubiska bolo, že sa jeho filmy najprv prepíšu z filmového negatívneho materiálu do digitálnej podoby, v nej sa urobia technické úpravy (okrem odstránení rôznych šmúh či dier napríklad aj farebné i zvukové korekcie) a výsledok sa nakoniec vypáli na nový filmový pás. Úpravy, ktoré filmový ústav zveril po súťaži Ateliérom Bonton Zlín, a. s., nepovažuje Jakubisko za zmenu k lepšiemu a nikdy s nimi nesúhlasil. Nechápe, ako sa na jeho filmoch mohli robiť nejaké úpravy bez jeho prítomnosti.

"Slovenský filmový ústav iba preniesol všetky kazy filmového negatívu na novú kópiu. Teraz chce moje filmy prezentovať v kvalite, ktorá pripomína počiatky kinematografie. Nikdy nedovolím, aby sa moje dielo v takom stave na verejnosti premietalo, mám právo zakázať jeho šírenie. Zdá sa teda, že v archíve Slovenského filmového ústavu sú vyrobené také veci, ktoré nikdy nikto neuvidí, lebo ich nechám skartovať," povedal na tlačovej konferencii režisér.

Spoločnosť Jakubisko film teraz Slovenský filmový ústav a Zuzanu Mistríkovú z ministerstva kultúry žaluje za neoprávnený zásah do jeho diela a porušenie autorských práv.

Filmový ústav prezentoval svoj postoj ešte minulý týždeň. Zdá sa, že spor vznikol v nejednotnom výklade termínu "záchrana a obnova filmového archívneho fondu". Kým režisér navrhoval digitálnu rekonštrukciu, ústav už samotnú digitalizáciu nepovažuje za rekonštrukciu. A radšej ako slovo rekonštrukcia používa slovo reštaurácia, lebo to viac vystihuje jeho zámer. Z pôvodného filmového negatívu nechal urobiť presnú kópiu a až tá sa laboratórne upravovala. Zástupcovia filmového ústavu tvrdia, že takýto postup schválila Medzinárodná federácia filmových archívov FIAF a že pri ňom nie je nutná prítomnosť režiséra. Ich cieľom bolo dostať filmový materiál do takého stavu, v akom bol pri svojom vzniku a vylúčiť akýkoľvek zásah do umeleckej podstaty diela. Farebné korekcie, ktoré chcel Juraj Jakubisko urobiť pri digitalizácii, považuje ústav za dodatočné a nežiadané "vylepšenie" diela.

Spor medzi spoločnosťou Jakubisko Film a filmovým ústavom teda zostáva vecou právneho výkladu. Súd by sa prípadom mal zaoberať ešte tento mesiac. Okrem kauzy rekonštrukcie - či reštaurácie Jakubiskových filmov bude riešiť aj žalobu ústavu na spoločnosť Jakubisko Film z nezákonnej výroby DVD s režisérovými filmami, ktoré vznikli na Kolibe.

Druhým predmetom tejto žaloby je, že spoločnosť odmieta vrátiť ústavu kópie, ktoré si z neho požičala ešte v roku 2003. (kk)