Medzi bránkami na veľkých podujatiach skutočne vidieť pestrú spoločnosť, dokonca aj africkú exotiku. Stupeň víťazov však takmer stopercentne obsadzujú pretekári tých istých kontinentálnych zoskupení - alpských štátov (vrátane Lichtenštajnska a Slovinska), Škandinávie (okrem Dánska), severnej Ameriky.
Bilancia 22-ročnej Chorvátky Janice Kosteličovej (na snímke TASR/EPA) s tromi olympijskými víťazstvami a piatimi zlatými z majstrovstiev sveta je senzačnou výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Pravda, Záhrebčanka je dnes už univerzálna jazdkyňa, hoci začínala ako špecialistka na slalomy.
Na posledných majstrovstvách sveta vo februári v Bormiu sa na stupeň víťazov z "nezjazdárskej oblasti" vo všetkých disciplínach dostala iba bronzová slalomárka Češka Šárka Záhrobská.
História zjazdového lyžovania pozná veľa prekvapení, ale iba dve zariadili pretekári z krajín, ktoré sa všeobecne považujú za "letné." Obe v slalome, čo paradoxne potvrdzuje náročnosť disciplíny. Stáva sa, že aj dve tretiny poľa nezvládnu všetky bránky.
Na sapporskej olympiáde 1972 vyhral neznámy Španiel Francisco Fernandez Ochoa. Galícijčan od La Corune na netradične postavenej trati riskoval, zváľal všetky bránky, a zvíťazil. Sám bol prekvapený, že všetko prešiel čisto. Ochoa dovtedy získal vo Svetovom pohári slabých 9 bodov. O dva roky bol však na MS tretí. Sapporské víťazstvo urobilo vo futbalovej krajine z Ochou legendu. Dnes je váženým členom Španielskeho olympijského výboru.
Oveľa nenápadnejšie reakcie vyvolalo slalomárske prvenstvo Austrálčanky Zali Steggalovej v coloradskom stredisku Vail. V roku 1989 bolo nespornou senzáciou svetového šampionátu víťazstvo Mariborčanky, ešte vo farbách Juhoslávie, Mateji Svetovej. (pf)
