V Bagdade sa dnes prvýkrát od januárových slobodných volieb stretne 275 poslancov dočasného Národného zhromaždenia. Má to byť signál, že v Iraku je všetko na dobrej ceste a ide podľa plánu.
Celkom to však neplatí: je vysoko pravdepodobné, že parlament sa stretne bez toho, aby Iračania vedeli, akú budú mať vládu. Pôvodné plány pritom hovorili, že parlament sa zíde, až keď bude známe zloženie kabinetu.
Rokovania o zostavení vládnej koalície sa zasekli a irackí politici, ktorí sa dostali pod tlak verejnosti, sa rozhodli parlament zvolať aj za nedokonalých podmienok. Iračania sú nespokojní s tým, že jediným výsledkom volieb, do ktorých išli aj s rizikom, že ich zabijú teroristi, sú politické šarvátky, zlá ekonomická situácia a nárast násilia.
Dnes by im poslanci chceli naservírovať aspoň čiastočné výsledky: podľa šíitských politikov by mohli zvoliť predsedu parlamentu, prezidenta a dvoch viceprezidentov a známe bude zrejme aj meno nového premiéra. Existuje pritom zhoda, že predsedom parlamentu bude sunnita, prezidentom Kurd Džalál Talabání a premiérom šíit Ibrahim Džaafárí. Ani to však nemusí platiť.
Ak by sa víťazní šíiti a druhí najsilnejší Kurdi nedohodli na vláde, mohlo by to otriasť aj súčasnými istotami. Keď nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič, opakujú kurdskí vyjednávači, ktorí sú na rozdiel od šíitov pesimisti a naznačujú, že sa môžu obrátiť aj na iné politické strany.
Kurdi pochopili, že budú udávať tón. V novej irackej vláde požadujú jeden z významných ministerských postov: obranu, financie alebo vnútro. To ich teoretickí koaliční partneri zo šíitského Zjednoteného irackého spojenectva budú zrejme akceptovať. Problematické sú ďalšie kurdské požiadavky. Chcú si ponechať svoje milície pešmergy a žiadajú aj kontrolu nad prevažne kurdským mestom Kirkúk. Kirkúk je zlatá baňa: sú tam bohaté náleziská ropy a Kurdi chcú z ich výnosov 25 percent, kým šíiti im ponúkajú 17.
Kurdskí politici chcú tiež naspäť svojich ľudí, ktorých Saddám Husajn v rámci sociálneho inžinierstva popresúval z Kurdistanu do arabských oblastí. Ide o desaťtisíce ľudí a analytici tvrdia, že je to časovaná bomba: ďalšie sťahovanie "národov" by Irak nemusel prežiť ako jednotná krajina.
Kurdi sa veľmi nehrnú do spojenectva s prevažne náboženskými šíitmi, už len preto, že sú zväčša sunniti a sú oveľa sekulárnejší. Obávajú sa tiež, že šíiti, ktorí majú v parlamente jednoduchú väčšinu, si presadia svoje zákony. Uvedomujú si, že teraz ich šíiti potrebujú na zvolenie predsedu parlamentu a prezidenta. Na to totiž treba dvojtretinovú väčšinu a tú nemajú.
Blízkovýchodní analytici tvrdia, že dnes by irackí poslanci mali zvoliť aspoň prezidenta. Ak by prepadli, stratili by rešpekt svojich voličov a podporili tých, ktorí tvrdia, že v moslimskom svete demokracia nefunguje.
Čo bude robiť Národné zhromaždenie
- zvolí prezidenta a dvoch viceprezidentov
- vysloví dôveru vláde
- do 15. augusta navrhne novú ústavu
- ak ústavu schvália v referende, do 15. decembra budú voľby stáleho parlamentu
- ak ústavu neschvália, budú sa do 15. decembra konať nové voľby dočasného Národného zhromaždenia
