om pre bývalú Juhosláviu.
Len štyri krajiny únie - medzi nimi aj Slovensko - tvrdia, že Záhreb s tribunálom spolupracuje dostatočne. Okamžitý začiatok rokovaní o chorvátskom členstve podporujú okrem Bratislavy vlády vo Viedni, Budapešti a Ľubľane.
Ostatné krajiny sú na strane hlavnej žalobkyne tribunálu Carly del Ponteovej. "Plnú spoluprácu Záhrebu nemôžem potvrdiť," zopakovala včera v Haagu aj luxemburskému ministrovi zahraničia Jeanovi Asselbornovi, ktorého krajina v tomto polroku únii predsedá.
Podľa Del Ponteovej chorvátske úrady môžu zatknúť a vydať generála Anteho Gotovinu. Toho tribunál viní z etnických čistiek v Krajine. Podľa obžaloby pred desiatimi rokmi zodpovedal za zavraždenie 150 a vyhnanie ďalších 150 000 Srbov. Gotovina sa už štvrtý rok ukrýva.
"Nie je v Chorvátsku," zopakoval chorvátsky premiér Ivo Sanader včera v Bruseli, kde sa prekvapivo na poslednú chvíľu pokúšal zvrátiť väčšinový názor únie. "Vieme, že ho chorvátske úrady majú na dosah," namietala Del Ponteová.
Vstupné rozhovory s Chorvátskom chcela pôvodne únia rozbehnúť zajtra. To by však dnes museli ministri zahraničia členských krajín únie jednomyseľne potvrdiť, že Záhreb s haagskym tribunálom dostatočne spolupracuje. Na to však nebola takmer šanca. Z nemeckej delegácie napríklad zaznelo: "Aspoň 21 z 25 členských štátov je proti."
Slovenskú menšinovú pozíciu bude dnes obhajovať minister zahraničia Eduard Kukan. Vláda doteraz tvrdila, že "integrácia Chorvátska by nemala závisieť od jedného generála". Podľa tribunálu je však Gotovina tretím najhľadanejším vojnovým zločincom Balkánu.
Bruselskí diplomati ani včera nevylučovali náhle rozuzlenie, ktoré by Chorvátsku predsa len otvorilo dvere do Európy: "Gotovina sa buď sám vzdá, alebo ho nájdu mŕtveho."
DAVID ZELINGER, Brusel
