Karol Klobušický. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
"Máme podporu 19-tisíc študentov, ktorí sú na šiestich najväčších fakultách Univerzity Komenského, podporu nám vyjadrili predstavitelia Univerzity Mateja Bela. Rokujeme s tromi východnými univerzitami zastupujúcimi 30-tisíc študentov, ktorí sú v štrajkovej pohotovosti a zastupujeme tisíce ďalších študentov," hovorí člen štrajkového výboru Karol Klobušický. Ďalší člen Martin Braxatoris tvrdí, že výbor má podporu akademických senátov.
Študenti hovoria, že u nás ešte nebol žiaden poriadny štrajk s dobrým výsledkom a trúfajú si byť prví, ktorým sa štrajkovaním podarí niečo dosiahnuť. Petíciu s 23-tisíc podpismi plánujú odovzdať aj prezidentovi.
Parlament bude o zákone o študentských pôžičkách rokovať na budúci týždeň. Ak ho poslanci posunú do ďalšieho čítania, študenti chcú štrajkovať a blokovať dopravu, lebo "štrajk musí vyvolať isté hospodárske škody".
Výbor sa pri protestoch opiera o prieskumy. "Podľa agentúry Median je 82 percent obyvateľov a 76 percent študentov proti poplatkom. Podľa zdeformovaného výskumu, ktoré si dalo na objednávku urobiť ministerstvo školstva, je proti 56 percent," hovorí Klobušický.
Reforma ministerstva školstva podľa nich školy neskvalitní. "Máme zbytočne veľa vysokých škôl," pripomína Klobušický.
Školská reforma je jedna z posledných, ktorú koalícia ešte nepresadila. Ostatné prešli pomerne hladko, bez veľkých verejných protestov, hoci prieskumy spočiatku hovorili o značnej nespokojnosti ľudí.
"Niektoré reformy sú dobré, niektoré zlé. Trestný zákon, zákon o pôvode majetku sú dobré veci. O zdravotníckej reforme neviem. Odsudzujem však daňovú reformu," hovorí Klobušický. Prečo neprotestoval a neštrajkoval, keď ju poslanci schvaľovali? "Neorganizoval som nič, ale bol som aktívny proti daňovej reforme. Písal som napríklad články a debatoval s ľuďmi," hovorí.
Braxatoris hovorí, že študentov sa najviac dotkli "dôchodková reforma, lebo študentom od 16 rokov štát prestáva platiť odvody, čo je záťaž. A daňová reforma, lebo študentom sa zvýšila daň z 10 na 19 percent". Nechcel však povedať, či tieto reformy boli zlé. "Ja nehovorím, že mi nevyhovujú." (rf)
Obávajú sa pôžičiek na štúdium
Študenti zo štrajkového výboru sa trochu obávajú, či by po prijatí reformy fungoval pôžičkový fond, z ktorého by si mohli požičať na zaplatenie štúdia. "Minister povedal, že pôžičkový fond bude stratový. My neveríme, že je pripravený fungovať, nevieme o pôvode peňazí do fondu, nevieme, či funguje softvér," hovorí Karol Klobušický z výboru.
Fond by študentom musel poskytnúť pôžičku zo zákona, nemuselo by ich zaujímať, kde vezme peniaze. Klobušický však hovorí, že ho to musí zaujímať, lebo "sme občania Slovenska a chceme tu žiť".
Politici Smeru, ktorí sú tvrdými oponentmi návrhu zákona, hovoria, že pôžičky nebudú pre študentov za výhodné úroky. "Smer robí jeden kardinálny omyl, že nadraďuje politické videnie nad vecným riešením," hovorí minister školstva Martin Fronc. (rf, sp)
* Zákon podľa nich nezlepší kvalitu vysokoškolského štúdia. Tvrdia, že skúsenosti z našich súkromných vzdelávacích inštitúcií ukazujú, že platenie za vzdelanie vedie k systému - platím si, tak mi dajte diplom.
Čo študentom prekáža
* Koeficient na výpočet výšky sociálneho štipendia, ktorý by sa mal určovať každoročne - výška štipendia sa môže pohybovať od nuly do 3 400 korún pri tom istom príjme spoločne posudzovaných osôb.
* Výhrady majú k rovnakému financovaniu súkromných a štátnych vysokých škôl.
* Výhrady majú k novému fondu, ktorý bude poskytovať pôžičky na školné.
* Náklady 1,2 miliardy ročne do pôžičkového fondu sú vraj dôkazom, že ani štátu sa reforma neoplatí, lebo do systému bude musieť naliať viac peňazí, ako sa z neho vráti.
Čo študenti navrhujú
* Zachovanie bezplatného vysokoškolského štúdia.
* Zvyšovanie objemu finančných prostriedkov pre vysoké školy.
* Zavedenie systému rozdeľovania peňazí, ktorý by viac preferoval kvalitu školy pred počtom študentov, aby sa vytvoril tlak na menej kvalitné školy.
* Zvýšenie objemu peňazí do sociálneho systému a plošné vyplácanie príspevkov na bývanie so zohľadnením prospechu a vzdialenosti.
* Zriadenie ratingovej agentúry, ktorá by hodnotila úroveň študijných programov vysokých škôl.
* Zvýšenie počtu študentov v akademických orgánoch na úroveň parity. Tretina študentov v akademických orgánoch je málo na to, aby niečo zmenili.
* Zastúpenie študentov vo vedení vysokých škôl a fakúlt.
