1. Dlh nikdy v skutočnosti neexistoval a figuroval v účtovníctve DU, aby ho vykazovala ako zdroj krytia svojho majetku, ktorého legálny pôvod asi nevedela dokázať. Môžu o tom svedčiť finančné správy, ktoré DU odovzdala parlamentu. V nich sa totiž o pôvode dlhu a veriteľa nič nehovorí.

V takom prípade by zmluva SDKÚ o prevzatí záväzku bola zmluvou o prevzatí fiktívneho záväzku a SDKÚ by sa stala spolupáchateľom podvodov DU. Aby sa SDKÚ zbavila kompromitujúceho fiktívneho dlhu, Zmluvou o prevzatí záväzku ho previedla na inú spoločnosť. Táto firma si dlh legálne zaúčtuje, ale preto, že je platobne neschopná, vyhlási bankrot a dlh definitívne zmizne.

2. Ak ide o fiktívny dlh, nie je vylúčené, že išlo o prípravu na "odsatie" straníckych peňazí v prospech súkromnej spoločnosti. Hoci táto na seba tento neexistujúci dlh prevzala, po čase bude od SDKÚ požadovať jeho splatenie pod zámienkou, že ho nemôže veriteľom uhradiť.

3. Dlh Demokratickej únie reálne existoval, ale dôvod dnešného mlčania SDKÚ súvisí s tým, kto ho od nej prevzal a akú protislužbu mu za tento "dar" strana poskytla. Mohlo by ísť o firmu, ktorá získala napríklad štátnu zákazku v hodnote stoviek miliónov korún, a dlh pôvodným veriteľom Demokratickej únie vrátila zo ziskov zo štátnej zákazky. Týmto by SDKÚ splatenie dlhu DU preniesla de facto na daňových poplatníkov. Dodajme, že ak existoval skutočný veriteľ Demokratickej únie, SDKÚ mohla dlh tejto zaniknutej strany previesť na neznámeho donora len so súhlasom veriteľa. (iš, rk)