Čínsky parlament včera schválil zákon, ktorý ho oprávňuje vojensky zasiahnuť proti Taiwanu v prípade, že by sa tento ostrov snažil o formálne vyhlásenie nezávislosti. Taiwan proti tomu okamžite protestoval a nespokojnosť vyjadrili aj Spojené štáty a Japonsko. Naopak, Rusko takúto normu privítalo.
Keď zákon v posledný deň zasadnutia parlamentu - Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov - ktorý sa stretáva raz ročne, takmer jednohlasne prešiel, ozval sa v obrovskej sále potlesk. Proti nehlasoval nik, zdržali sa dvaja a 2896 delegátov výstražne namierilo svoj prst na Taiwan. Krátko nato prezident Chu Ťin-tchao zákon podpísal. Tvrdý postoj k Taiwanu vyvoláva v Číne nadšenie.
"Taiwan je výlučne čínskou vnútornou záležitosťou. Neželáme si zasahovanie zo zahraničia a ani sa žiadneho neobávame," povedal čínsky premiér Wen Ťia-pao krátko po schválení na tlačovej konferencii. Nasledoval veľký aplauz, keď sa roztlieskali aj čínski novinári. Akoby potvrdili, že hoci Čína prechádza dramatickými civilizačnými a ekonomickými zmenami, v jednom sa jej komunistickí lídri, novinári ani verejná mienka nezmenia - na odštiepenecký Taiwan, ktorý vznikol po občianskej vojne v roku 1949, treba tvrdo. "Stále ho považujeme za súčasť nášho územia."
Čínsky premiér Wen, známy znalosťami americkej histórie, dokonca prirovnal čínsko-taiwanské vzťahy k americkej občianskej vojne z 19. storočia. "V Spojených štátoch prepukla civilná vojna, ale my si tu neželáme vidieť takú situáciu." Wen tvrdí, "že zákon má posilniť a prehĺbiť vzťahy v Taiwanskom prielive v záujme mierového znovuzjednotenia. Nie je vojnovým zákonom".
Čína na prípadný útok na Taiwan nový zákon nepotrebovala - jej armáda je na pobreží Taiwanského prielivu pripravená udrieť už dávno a pokračuje v modernizácii armády, ktorej posilnený rozpočet včera aj schválili.
Zákon vznikol predovšetkým preto, aby Taiwan odradil od akýchkoľvek aktivít, ktoré by mohli viesť k vyhláseniu nezávislosti, a ich spojencom Peking ukázal, že sa tohto ostrova rozhodne nemieni vzdať.
Okrem vojny, ktorú čínski predstavitelia pripúšťajú ako posledné riešenie, sa v zákone spomínajú aj iné možnosti nátlaku. Ekonomické sankcie alebo blokády. Obchod bol však v poslednom desaťročí opakom neúspešných politických rozhovorov - pre Čínu sú dnes dôležité taiwanské investície a pre Taiwan ich výrobné závody v Číne.
Americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová práve vyrazila na ázijské turné. Do Pekingu príde v nedeľu a Taiwan patrí medzi najdôležitejšie témy jej dvojdňovej zastávky. Už v nedeľu však odsúdila vopred jednostranný krok Číny, ktorý naruší vzťahy medzi Pekingom a Tchajpejom.
