a libanonskej ekonomike nerobia dobre ani úrady, banky a firmy, ktoré sú pre demonštrácie zatvorené. Vyzývajú preto opozíciu, aby radšej rokovala, ako zvolávala protesty. Ak demonštranti zákon nebudú rešpektovať, počíta návrh zákona s použitím vojenskej sily. Doteraz sa uskutočnili všetky mítingy bez krviprelievania.

Protisýrska opozícia a prosýrske strany zatiaľ súťažia, kto vie priviesť na ulicu viac ľudí. Včera mala navrch opozícia: jej priaznivci si pripomínali mesiac od smrti libanonského expremiéra Rafíka Harírího, ktorého vražda odštartovala vlnu demonštrácií. V centre Bejrútu bolo podľa opozície vraj až do milióna ľudí. Agentúrni spravodajcovia hovorili o viac ako pol milióne. Demonštráciu analytici označili za odpoveď na nedeľný míting šíitskeho prosýrskeho hnutia Hizballáh v Nabatiji. Na ten prišlo asi 300-tisíc ľudí.

Na rozdiel od predchádzajúcich opozičných protestov prišlo včera do Bejrútu aj veľa sunnitov. Tí sa doteraz držali v ústraní: nechceli sa pridávať k opozičným kresťanom a Drúzom, aj keď ich ticho podporovali a odmietali spolupracovať s Hizballáhom. Zavraždený expremiér Harírí bol sunnitom.

Na včerajšej demonštrácii ľudia požadovali totálny odchod sýrskych vojakov z Libanonu, vyšetrenie Harírího smrti a vyjadrovali nespokojnosť s tým, že libanonským premiérom je opäť Omar Karámí. Ten musel pred dvoma týždňami ustúpiť práve na nátlak ulice, teraz sa neúspešne pokúša zostaviť vládu, ktorá by krajinu riadila do májových volieb. Pozorovatelia mu však pred politickými konzultáciami, ktoré sa začnú tento týždeň, dávajú minimálne šance.

Ani mesiac po Harírího smrti nie je známe, kto ho zavraždil. Sýrii sa nepodarilo zbaviť sa podozrení opozície aj Washingtonu, že za atentátom stáli jej tajné služby. Za toto podozrenie navyše zaplatila: na nátlak takmer celého sveta musela pristúpiť na odchod svojich vojakov z Libanonu. Ten je však podľa opozície pomalý a nie je jasné, koľko sýrskych vojakov a špiónov skutočne prekročilo hranice.