"Ako sektor sme po rokoch konečne skončili v zisku," tvrdí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec.
Priemerná mzda v poľnohospodárstve sa vlani zvýšila o takmer 12 percent, viac už rástli len platy vo finančníctve, energetike a obchode. Po očistení o infláciu sa reálna mzda v tomto odvetví zvýšila vlani o 7,9 percenta. Platy prudko rastú aj zamestnancom fariem v okolitých krajinách. V Česku rástla priemerná nominálna mzda poľnohospodárom najrýchlejšie z celého hospodárstva, a to o 9,3 percenta. Na Slovensku sa v poľnohospodárstve zarábalo vlani 12 210 korún, v Česku to bolo 13 131 českých korún mesačne.
Poľnohospodárom pomáha rozšírenie Európskej únie. Podľa odhadov štatistického úradu Eurostat bol vlaňajší reálny príjem na jedného pracovníka v agrosektore o takmer 29 percent vyšší ako v roku 2003. Zlepšenie finančnej situácie slovenských farmárov je porovnateľné s ich kolegami z Maďarska, výrazne však zaostáva za Českom a Poľskom.
Šéf agrokomory Oravec si nemyslí, že by za prudkým rastom platov v poľnohospodárstve stál vstup Slovenska do Európskej únie a následné prijatie jednotnej schémy dotácií z Bruselu. "Vstup do únie považujeme za stabilizujúci prvok, ale ešte sa nestihol prejaviť v platoch zamestnancov. Prvé peniaze z Bruselu začali totiž prichádzať až v decembri," vysvetľuje Oravec.
Podľa neho sa pod vlaňajší prudký rast priemernej mesačnej mzdy v poľnohospodárstve podpísali dva faktory. "Bola dobrá žatva a problémy s klesajúcou trhovou cenou sa objavili až koncom roka. Druhým dôvodom je pokles zamestnanosti, ktorý zamestnávatelia vykrývajú nadčasmi a sezónnymi prácami," dodal Oravec. Kým v roku 2003 pracovalo na poliach a v lesoch vyše 125-tisíc ľudí, vlani ich bolo podľa oficiálnych štatistík o pätnásťtisíc menej.
Oravec nevylučuje možnosť, že prúdenie agrodotácií z Bruselu sa postará o pokračovanie nastoleného rastu platov v poľnohospodárstve aj tento rok. Vlani v decembri z Bruselu slovenským farmárom pritieklo 3,5 miliardy korún, ktoré štát dorovnal do sumy 7,7 miliardy, aby poľnohospodárom zabezpečil 55 percent z priemerných európskych agrodotácií. Tento rok by malo peňazí z Bruselu pribudnúť.
Farmárom pomohlo aj vlaňajšie otvorenie európskeho trhu s agrokomiditami. Slovenskí vývozcovia sa však začínajú stretávať s ochranárskymi praktikami niektorých tradičných domácich producentov, ktorí nemôžu na jednotnom trhu zavádzať kvantitatívne obmedzenia a začínajú preto klásť dôraz na kvalitu.
S ochranárskymi praktikami založenými na kontrole kvality sa dnes stretávajú napríklad niektoré slovenské mäsokombináty v Maďarsku.
