Vyše 24 metrov vysoký a takmer 180-tonový obelisk vybudovali pravdepodobne v 2. alebo v 3. storočí nášho letopočtu na severe Etiópie, kde sa v tých časoch rozprestierala Aksumská ríša. Spoločne s Rímom a Perziou patrila medzi vtedajšie veľmoci. Jej územie zasahovalo až do južného Sudánu.
Bohatá ríša ležala na križovatke obchodných ciest medzi Afrikou a Áziou. Je považovaná za kolísku etiópskej civilizácie. Už v štvrtom storočí tu zapustilo korene kresťanstvo. Obelisk, ktorý je zrejme najväčším na svete, bol spolu s piatimi ďalšími, súčasťou rozsiahleho pohrebiska v metropole starobylej ríše.
Prvá pohroma ho postihla v 16. storočí. Počas moslimskej revolty ho strhli a rozbili na niekoľko kusov. Po dobytí Etiópie talianskymi fašistami v roku 1937 vydal osobne Benito Mussolini príkaz previezť úlomky obelisku do Ríma. Chcel nadviazať na rímskych cisárov, ktorí po svojich víťazstvách zaplavovali Rím kamennými stélami rôznych veľkostí.
V Taliansku obelisk zreštaurovali a našli mu miesto na rímskom námestí Porta Carpena pred budovou vtedajšieho ministerstva pre taliansku Afriku. Obelisk tu ostal aj po roku 1947, hoci sa Taliani zaviazali v mierovej zmluve pamiatku vrátiť. Skrášľoval však okolie budovy Agentúry OSN pre výživu a poľnohospodárstvo.
Na tomto stave sa desaťročia nič nemenilo. Etiópia si obelisk stále nárokovala, Taliani tvrdili, že nie je možné zaručiť bezpečný transport pamiatky. Najbližší prístav v Eritrei, ktorá bola s Etiópiou roky vo vojne, sa podľa nich nedal využiť. Letecká preprava kolosu bola v tých časoch nepredstaviteľná.
Ochotu prejavil Rím až v roku 1997. Vyprovokovala ho k tomu zrejme aj petícia, ktorú podpísalo tisíce Etiópčanov.
V Taliansku sa však stále ozývali hlasy, aby pamiatka ostala v Ríme. A nešlo len o krajnú pravicu. Podľa niektorých sa po vyše 60-ročnom pobyte stal z obelisku "naturalizovaný Talian". Definitívne rozhodla vláda o vrátení monumentu v roku 2002, keď sa zaviazala uhradiť aj jeho prepravu.
Na jeseň 2003 obelisk z rímskeho námestia odstránili. Rozrezali ho na tri kusy, ktoré po jednom prepraví do Afriky najväčšie nákladné lietadlo na svete, ruský Antonov-124. Už v týchto dňoch by mali poslať najľahšiu, hornú časť.
Riaditeľ komisie pre návrat obelisku, historik z addisabebskej univerzity Richard Pankhurst naznačuje, že nejde o posledný taliansky dlh voči africkej krajine: "Taliansko ešte stále nevrátilo ďalšie dve zásadné historické pamiatky - národný archív a predvojnové lietadlo bývalého cisára Heileho Selassieho."
Aj 60 rokov po vojne sa ešte pätina nacistami ukradnutých umeleckých diel nevrátila k svojim pôvodným majiteľom.
Autor: Martin Hagara
