Chorvátsko sa vzďaľuje Európskej únii, ktorá zrejme odloží začiatok rozhovorov o jeho členstve. Väčšina štátov únie vidí hlavnú prekážku v tom, že Chorvátsko málo spolupracuje s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Tvrdí to hlavná žalobkyňa Carla del Ponteová.
Slovensko má na to iný názor a podľa slovenského veľvyslanca v Bruseli Maroša Šefčoviča "silné argumenty zaznievajú z oboch strán".
Únia pôvodne chcela rokovanie s Chorvátskom naštartovať už budúci štvrtok, ale z rokovaní veľvyslancov vyplynulo, že sa štart odloží. Súhlas s rokovaniami musia dať všetky členské štáty.
Veľvyslanci sa zídu ešte v utorok, deň nato zasadnú ministri zahraničia. Zatiaľ to vyzerá skôr tak, že únia odloží Chorvátsku termín až na jeseň, keď začne rokovať aj s Tureckom.
Ponteová totiž tvrdí, že chorvátske úrady môžu zatknúť generála Anteho Gotovinu, obžalovaného z etnických čistiek Srbov v deväťdesiatych rokoch, ale nechcú tak urobiť. Gotovinu v Chorvátsku dlho považovali za hrdinu a na úteku je od roku 2001.
Chorvátska vláda tvrdí, že Gotovinu by vydala, ale nie je v Chorvátsku.
Podľa informácií západných tajných služieb brzdia zadržanie a vydanie Gotovinu jeho niekdajší chorvátski spolupútnici. Pátrajú po ňom len naoko, ak vôbec, a dávajú zavádzajúce informácie.
Podľa Británie, Nemecka, Švédska či Fínska môže Záhreb toto "možno nemiestne" podozrenie vyvrátiť len činmi. Nestačí, aby Chorvátsko vypočítalo, koľko áut a lodí ich polícia preverila a že zmrazila bankové kontá.
Francúzsko muselo reagovať na informácie, že Gotovina sa zdržiava na juhovýchode krajiny, kde ho ukrývajú jeho bývalí spolubojovníci z cudzineckej légie. Hovorca ministerstva obrany to označil za mediálne špekulácie. Gotovina si ako žoldnier vyslúžil nielen francúzske občianstvo, ale vo Francúzsku ho aj trikrát odsúdili - za lúpež, únos a vydieranie.
DAVID ZELINGER,
Brusel
