V stále mrazivom počasí druhého marcového týždňa bol v Bratislave opäť rusko-americký program. Tentoraz však išlo o klasickú hudbu. So Slovenskou filharmóniou sa predstavil hosťujúci dirigent Alexander Dmitrijev a uviedol diela dvoch ruských a jedného amerického skladateľa z prvej polovice 20. storočia.
V úvodnej Jari od Sergeja Rachmaninova orchester doplnil Slovenský filharmonický zbor so staronovou zbormajsterkou Blankou Juhaňákovou a ako sólista sa predstavil barytonista Sergej Tolstov, ktorého očarujúci, "typicky ruský" veľký hlas stále akoby čakal na svoje naozajstné objavenie nielen na Slovensku.
Menej známa Rachmaninovova kantáta, využívajúca veľký vokálno-inštrumentálny aparát a operný pátos, patrila k zaujímavejším ponukám tohtoročnej koncertnej sezóny. Rachmaninov bol však príliš robustným úvodom k Barberovej lyrike. Do echa po burácavej Jari "vpadla" úplne iná hudba, čo si od diváka vyžadovalo dlho prelaďovať nastavené vnímanie. Na škodu veci oboch diel.
Apropo Barber. Okrem Adagia u nás asi málokto pozná čokoľvek iné z rozsiahlej tvorby jedného z najznámejších amerických skladateľov. Husľový koncert z roku 1939 dobre vystihuje hlavné črty jeho rukopisu - lyriku na pozadí formálne tradičnej logiky, ale aj zmysel pre koncertnú efektnosť. S tým všetkým dokázal v Bratislave veľmi dobre pracovať český huslista František Novotný.
Tí, čo vydržali v Redute aj po prestávke, si užili jeho málo hrávanú 2. symfóniu. Aj keď sa Alexander Dmitrijev nezaradí k osobnostiam, ktoré dokázali filharmonikov zázračne prebudiť, ani Rachmaninov, ani Barber, ani Skriabin v jeho podaní neboli hudbou, ktorá by citeľne odhaľovala súčasné problémy orchestra.
Autor: ANDREA SEREČINOVÁ(Autorka je hudobná publicistka)
