v, si za prvé euro kúpi žemle a Angela Merkelová, predsedníčka kresťanských demokratov, zasa pomaranče na šťavu na raňajky. Postkomunista Gregor Gysi však nie je vôbec sentimentálny. Prvé euro zaplatí za zavináče ako za liek proti silvestrovskej opici. Na pamiatku si markovú bankovku rozhodne neschová. Prečo tiež - „mal som ju ako platidlo spolu len jedenásť rokov…,“ hovorí Gysi.

Nemecko sa lúči s markou. V bankách sa už niekoľko týždňov plní 124-tisíc špeciálnych skladacích preglejkových kontajnerov, v ktorých sa do ústredných skladov odvezie 80 miliónov 600-tisíc kilogramov markových mincí a bankoviek na zničenie. V Brémach markové bankovky rozomelú a pridajú do umelého hnojiva a časť do hliny na výrobu tehál. A namiesto marky bude teda vládnuť v Nemecku a obyvateľom jedenástich ďalších krajín Európskej únie s vyše 300 miliónmi obyvateľov - euro. Alebo aj 0,511292 eura za jednu marku. Samozrejme, že najmä starší obyvatelia spolkovej republiky s výmenou tvrdej marky za pre nich neisté euro, nie sú vždy nadšení. Neprekvapuje, že 57 percent Nemcov, by si radšej ponechalo ako platidlo marku. Nie je tak v Taliansku, kde sa na euro teší 80 percent obyvateľov. Pre 73-ročného Heindricha Hillera z Neu-Ulmu je marka spojená nielen s jeho mladosťou, ale aj so začiatkom nového života. Bolo to 20. júla 1948, keď bola v západnej časti porazeného Nemecka uskutočnená dnes už legendárna menová reforma. „Každý vtedy dostal 40 mariek a neskôr ešte 20 mariek,“ spomína Hiller. A s týmto „štartovacím kapitálom“ začali žiť milióny Nemcov. Ale prekvapením bolo - a to je dodnes nezabudnuteľný zážitok pre 81-ročnú Hedwigu Marzovú z Augsburgu, že „naraz cez noc bolo v obchodoch všetko dostať“. Ale za akú cenu? Porcia zmrzliny stála v lete 1948 v Berchtesgadene, kde bol Heindrich Hiller na dovolenke - päť mariek. Až v roku 1949 začali ceny prudko klesať.

Samozrejme, že sa prechodu na euro boja najmä ženy. Nielen tí starší, ktorí spomínajú na menovú reformu v roku 1923, keď sa menilo bilión papierových mariek za jednu ríšsku marku. Týmto márne v televízii, rozhlase i novinách vysvetľujú, že prechod na euro nie je menovou reformou, ale že ide len o prepočet.