Kedysi vzorové sociálne trhové hospodárstvo sa zmenilo na odstrašujúci príklad priveľkého dôrazu politiky na „sociálnosť“ a zanedbávania „trhovosti“. Toto platí ako pre sociálneho demokrata Gerharda Schrödera, tak aj pre jeho dlhoročného predchodcu, kresťanského demokrata Helmuta Kohla.
Schröder sa v rokoch 1999 a 2000 spokojne slnil v ekonomickom boome, sprostredkovanom do veľkej miery dejinne jedinečnou dynamikou amerického hospodárstva, ktoré so sebou stiahlo do „novoekonomického“ nadšenia aj nemeckú ekonomiku. Počas týchto príslovečných „tučných rokov“ uzreli síce svetlo sveta hospodárske reformy. Na nemecké pomery boli dokonca mimoriadne odvážne a radikálne. Dva príklady: Koalícia SPD/Zelení súhlasila so súkromným dôchodkovým pripoistením a ako-tak sa znížila daň z príjmu podnikov a občanov. Pohľad na európskych susedov Nemecka a na Spojené štáty však ozrejmuje, že reformy neboli dotiahnuté do príslušného trhového konca. Podľa náhľadu mnohých odborníkov je klúčový liek na ozdravenie nemeckej ekonomiky pomerne jednoduchý. Treba vylepšiť rámcové podmienky tak, aby obyvatelia viac kupovali a podniky viac investovali. Musia sa uvoľniť štátne opraty zvierajúce pracovný trh a podnikateľské aktivity. V kocke: na programe dňa musí byť zníženie daňového bremena, tažko doliehajúceho na spotrebu.
Tohtoročný sklz nemeckého hospodárstva do recesie je, samozrejme, do veľkej miery následkom razantného konca desaťročného amerického ekonomického boomu. Na svedomí ju má aj šialenstvo kráv, krívačka a slintačka, všetko faktory podmieňujúce prepad spotrebiteľských výdavkov, ako aj gigantický konzumný šok zo septembrového teroristického útoku na Svetové obchodné centrum a Pentagon. Svojou hrivnou však do nej prispeli tiež nemeckí vládni ľavicoví politici. Stačí spomenúť hospodárskopolitickú nemohúcnosť, neschopnosťou realizovať vskutku trhové reformy a ustupovanie nátlaku odborárskej loby. V tejto súvislosti vystupuje do popredia ideologická zaťatosť strany Zelených, ktorá priklincovala sociálnodemokratického koaličného partnera k „ekologickej dani“, teda každoročnému zvyšovaniu ceny pohonných látok s cieľom zaplátať diery v štátnom dôchodkovom fonde.
Kancelár Schröder sa nachádza v nezávideniahodnej situácii. Miera nezamestnanosti rastie každý mesiac, hrubý domáci produkt sa zmenšuje - a voľby sú predo dvermi. V septembri sa nanovo rozdajú parlamentné karty. A šéf ľavicového kabinetu vie veľmi dobre, že rozhodujúcim faktorom je obsah voličskej penaženky… Kresťanská a liberálna opozícia vetria šancu. Vidiac hospodárskopolitické slabiny červeno-zelenej koalície, sa medzičasom predháňajú v trhovo orientovaných návrhoch na ozdravenie nemeckej ekonomiky. Aj keď je otázne, či by všetky opatrenia ozaj uviedli do praxe, pokrokom je, že aspoň naznačujú realistickú cestu zo súčasnej mizérie. A tlačia Schrödera, aby sa znovu vybral na trhový hospodárskopolitický chodníček.
Rok 2001 bol rokom ekonomickej recesie, rok 2002 sa môže stat rokom trhovej renesancie.
JÁN ŠALGOVIC, Mníchov
