
Dvojfarebná saláma s logom eura zdobí obložený chlebík v nemeckom Frankfurte nad Mohanom. Túto salámu predávajú v supermarketoch v celom Frankfurte, ktorý vyhlásili za „Mesto eura“. Práve vo Frankfurte totiž sídli Európska ústredná banka. FOTO - TASR/AP
Hlavná „hviezda“ osláv - prichádzajúca jednotná mena euro - je dopredu známa a búrlivo sa bude vítať hlavne na europárty v bankovej metropole Frankfurte nad Mohanom. Inde zasa nebudú chýbať „tryzny“ na počesť odchádzajúcej milovanej marky.
Na berlínskej trojkilometrovej trase pod šírym nebom, ktorá vedie po výstavnom bulvári Unter den Linden a jeho pokračovaní, Triede 17. júna, vyrástlo osem veľkých scén pre hudobné vystúpenia. Stovky stánkov s občerstvením a obrie koleso dotvárajú „výbavu“ veľkorysej slávnosti. Komu by bola vonku zima, môže do nového roka vtancovať vo veľkých vykurovaných stanoch. Je už tradíciou, že sa berlínsky Silvester oslavuje na rovnakých miestach, ako slávna letná technopárty Love Parade.
Efektné vrcholy bude mať Berlín počas silvestrovskej noci dva: o 2.00 štvrťhodinovú pyrotechnickú a hudobnú šou pri Víťaznom stĺpe a o polnoci potom ohňostroj pri Braniborskej bráne.
Song pre euro, tryzna za marku
Tesne za bránou pri berlínskej pobočke peňažného ústavu Dresdner Bank prevezme s príchodom nového roka minister financií Hans Fichel prvé eurobankovky od šéfa emisnej banky Ernsta Weltekeho. Tiež americký veľvyslanec Daniel Coates si tam príde demonštratívne vymeniť pár svojich dolárov a mariek za euro. Oslava eura vyvrcholí na priestranstve pred Európskou centrálnou bankou vo Frankfurte nad Mohanom. Operní a muzikáloví speváci tam okrem iného zaspievajú oficiálny song k zavedeniu novej meny. Mix skomponovaný z vážnej a rapovej hudby má názov With Open Arms.
Poslednú poctu „zomrelej“ marke, naopak, vzdajú obyvatelia severonemeckého mestečka Girhorn pri Hannoveri. Počas silvestrovskej noci vypravia na pešiu zónu smútočný sprievod na čele s historickým pohrebným vozom a rakvou. „Nebožká“ nakoniec zostane pod starým dubom, ktorý je tradične nemeckým národným stromom.
Autor: LUBOŠ ŠEBESTÍK, čtk, Berlín