"Je to ako stále sa opakujúci film, tá scéna z vagóna vo chvíli, keď som nadobudla vedomie. Bolo ticho, okolo nikto. Len za mnou ležal nejaký mŕtvy človek," spomína si Clara Escribanová, ktorá sa zranila na stanici Santa Eugenia.
V decembri jej operovali pravý ušný bubienok, ktorý "hučí ako osie hniezdo". Šrot, ktorý bomba obsahovala, jej uviazol pri krčných stavcoch. Trpí bolesťami krku.
"Najhoršie je však to, čo sa deje v hlave. Predtým som bývala veselá. Myslela som si, že som silnejšia," priznáva sa 46-ročná zdravotná sestra, ktorá pracovala na pediatrii a starala sa o deti choré na rakovinu. Teraz nevie, kedy sa bude môcť vrátiť do zamestnania.
Navštevuje psychológa a užíva lieky proti úzkosti. Trpí agorafóbiou, strachom z veľkého priestoru a množstva ľudí. To jej dlho bránilo vôbec vyjsť von a kúpiť si aspoň niečo na jedenie. Doteraz sa nemôže vôbec priblížiť k stanici.
Jésus Ramirez Castaneda stratil po útokoch vedomie. "Zaspal som počas pravicovej vlády a zobudil som sa za vlády ľavicovej," žartuje. Bol dva týždne v kóme, takže politické zemetrasenie zmeškal. Päťdesiatjedenročný grafik utrpel popáleniny, zranenie hrudníka a nôh a má poškodené ušné bubienky. Rok strávil medzi nemocnicou a domovom. "Keby som mohol, išiel by som na druhý deň do práce," vyhlasuje.
To neplatí pre Antonia Delgada, ktorý v ten deň riadil jeden z vlakov. "Keď ma teraz pridelia na rovnakú trať, nemôžem večer predtým zaspať," hovorí 41-ročný strojvodca pre agentúru DPA, ktorý bojuje s nočnou morou každý deň na trati. (čtk, afp, mim)
