"Ešte stále po mne sliediš. Bol si u spisovateľa - povedal ten v kúte a hlas mu znel výhražne.
- To je moje zamestnanie.
Druhý z neho nespúšťal oči.
- Každý, kto sa so mnou zaoberal, zahynul, Bärlach.
Šofér sa hnal ako diabol okolo rieky. - Ja ešte žijem. A ja som sa odjakživa zaoberal tebou - odpovedal komisár."
ky v tejto hre na spravodlivosť? Zákon nie vždy umožňuje byť aj spravodlivý, prekročiť písané svetské zákony, preto, aby "zlo" bolo potrestané, treba niekedy zájsť až na druhú stranu.
Pochopiť zlo v jeho zložitosti a súvislosti. Spoločnosť nemá zmysel pre takúto snahu. Zákony sú zjednodušením. Jednotlivec musí prebrať do rúk spravodlivosť a zahrať sa na kata alebo na Boha.
Má na to vôbec jednotlivec právo. Trestať môže len spoločnosť alebo Boh. Trestá spoločnosť naozaj, alebo sa len hrá na spravodlivosť.
Dürrenmattovo riešenie je absurdné, ale najlepšie možné potom, keď spoločnosť zlyhala. Alebo ani nezlyhala, ale na rozdiel od jednotlivca nemôže zájsť až za hranicu zákona. Dürrenmattovskí hrdinovia konajú bez pátosu, dokonca sa im ani veľmi nechce, ale nemajú inú šancu. U spisovateľa je človek jediným a posledným kritériom. Slabý, možno až nudný antihrdina, dohrá svoju rolu až do konca.
Švajčiarsky spisovateľ Friedrich Dürrenmatt sa narodil v roku 1921 v rodine evanjelického farára. Študoval teológiu, filozofiu, prírodné vedy a literatúru. Stal sa spisovateľom, ale najmä dramatikom. Niektoré hry si aj režíroval. Silne ho ovplyvnil existencializmus, absurdné divadlo, ale najmä Franz Kafka.
Jeho tvorba je rozsiahla - písal drámy ako Fyzici, Romulus Veľký, Návšteva starej dámy a iné, Sudca a jeho kat je román - detektívka, napísal mnohé poviedky, napríklad Podozrenie, a tiež niekoľko teoretických úvah o divadle.
Základom jeho diel je hľadanie pravdy pomocou paradoxu. Dobrí urobia niečo "hrozné", aby prekryli skutočnosť, ktorá, ak nezasiahnu, môže priniesť ešte "hroznejšie" dôsledky. Napríklad zničiť ľudstvo. Zodpovednosť vedca za vynálezy je väčšia, ako individuálny zločin. Dürrenmatt nikde nepovie, či je konanie jeho postáv správne. Vie však veľmi dobre, že čitateľ musí hľadať odpoveď. Preto sa jeho diela čítajú s takým napätím, preto jeho hry tak fascinujú.
Na Slovensku sa Dürrenmatt udomácnil už v šesťdesiatych rokoch. Búrlivé roky, v ktorých sa uvoľňovalo politické napätie "katovského" obdobia socializmu, veľmi potrebovali odpovede na otázky dobra azla, a preto jeho diela vychádzali aj v socialistických krajinách. Spoločnosť úporne hľadala svoju tvár a zistila, že hľadanie je aj údelom kapitalizmu. Hľadanie je údelom všeľudským a autor to vedel. Aj keď vyjadruje skepticizmus: "Všetko na svete môžete zmeniť... len človeka nie," hľadanie odpovede na otázku, prečo človek koná zlo idobro, zostáva dôležitejšie.
Knihy o hľadaní sa budú čítať vždy. Cesta je možno dôležitejšia ako jednoznačná odpoveď. Hľadanie je ľudský údel a Dürrenmatt nám odkazuje: musíme hľadať odpovede na zlo i dobro, ale každý musí začínať znovu a sám - vždy bude treba iná odpoveď, epicentrom bude vždy jednotlivec.
"Nie ušľachtilé zviera proti šelme, bolo by to nerovné, ale šelma proti šelme." Aby zistil pravdu, nevyšetruje hlavný hrdina klasicky, ale musí štvať šelmu inou šelmou. "Vzal som si teba, vraha a zmenil som ťa v svoju najstrašnejšiu zbraň."
Aj keď je Sudca a jeho kat detektívka, je jedným z najlepších románov druhej polovice 20. storočia, ktoré étos o sile spoločnosti stratilo dvoma strašnými vojnami. Dürrenmatt posiela posolstvo o étose jednotlivca, ktorý je vlastne antihrdina. Ľudský údel je mať svedomie a trestať, aj keď spoločnosť už rezignovala. Hlavný hrdina nemôže prestať, lebo jeho posledný skutok musí dať jeho životu zmysel. Život sa končí s tým, čo by mal mať každý z nás - s čistým svedomím. Odvaha mať čisté svedomie je taká obrovská, že všetci superhrdinovia sú oproti tomu úplne maličkí.
(ds)
