nú horúčku. Mojsejovci, naša najnovšia slovenská "Big Mother" šou, si nevyrobila nijaké podobné alibi. Jej zámer je jednoduchý a jasný - preskúmať, kam až sa dá ísť.
"Budú ťa podozrievať z toho, že pre slávu a peniaze si schopný prekročiť všetky hranice vlastnej hrdosti! To všetko je len nízky pud, ktorému sa hovorí závisť. Zloba a malosť tých, ktorí nemajú odvahu spraviť tento hrdinský čin. Ktorí nemajú odvahu skočiť, lebo sú posratí od strachu… Ukáž mi niekoho, kto by dnes nechcel byť bohatý a slávny!" Toto nie je reklama na reality šou Mojsejovcov, ale úryvok z "javiskovej reality šou", ktorá mala uplynulý víkend premiéru v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Podľa pôvodiny Horacea McCoya Aj kone sa strieľajú text prepísal režisér Dodo Gombár.
Zdá sa, že návrat k tomuto titulu je výsostne aktuálny. Film Sydneyho Pollacka z roku 1969 Kone sa taktiež strieľajú mi doteraz zostal v pamäti ako koncentrát ľudského poníženia. Socialistické hlásateľky ho určite prezentovali ako dielo, ktoré nastavuje zrkadlo krutosti kapitalizmu počas krízy v Amerike. Ak je dnes všeličo povedomé, znamená to, že sme už v Amerike či ešte len v kríze?
Nechcem to zas dramatizovať. Miliónový tanec bude, dúfajme, viac o mladých pekných ľuďoch tancujúcich disco, latino, show-dance či hip-hop než o tanečných maratónoch životných zúfalcov. Reality šou však u nás naberajú celkom slušné obrátky. K prenosom zmučenia, ako to bude v novej šou Channel 4, sme sa síce ešte neprepracovali. Učíme sa však rýchlo. Nerobím si ilúzie o pohnútkach tohto šokujúceho projektu, v rámci ktorého sa budú dobrovoľníci podrobovať účinkom vyšetrovacích techník údajne používaných americkou armádou na základni Guantánamo. Nakoniec, Channel 4 kedysi odštartovala aj reality šou Big Brother. Viem si však predstaviť, že podobný šokujúci program môže byť aj politicky apelatívny.
Exhibíciu Mojsejovcov, ktorá sa začala minulý týždeň vysielať na Markíze, môžeme tiež chápať ako istý druh apelu. Apelu na našu súdnosť. V podstate nejde o nový trik. Hodiť na zem milión či dva, a potom sa pozerať, kam až sa ľudia za nimi doplazia. To je starý fór dramatikov všetkých čias. Využil ho, napríklad, aj Friedrich Dürrenmatt v hre Návšteva starej dámy, verziu príbehu opísal aj Paulo Coelho v románe Démon a slečna Prymová. Filmári spracovali viaceré "neslušné návrhy".
Mojsejovci, samozrejme, nežiadali kandidátov na svojich spolubývajúcich zabíjať ani zvádzať, nateraz ich len vyzvali, aby si zanadávali. Aj Molierov Don Juan ponúkal žobrákovi mince za to, že začne hromžiť na Boha. Sme všetci predajní a bavíme sa len o cene ako v tom starom židovskom vtipe?
Hlavný hrdina na ČT 1 nedávno skončeného opakovania pamätníckeho seriálu Sňatky z rozumu podnikateľ Born poslal svojho syna do polepšovne, keď mu na otázku, ako chce žiť, odpovedal: "Ako sa dá." Aj televízie dnes žijú, ako sa dá. Dúfam však, že si Markíza nezabudla svoj jedinečný nápad licencovať a pokúsi sa ho čoskoro výhodne predať do zahraničia. Formát by sa mohol volať Nouveau Riche. Predpovedám mu úspech vo všetkých ázijských, latinsko-amerických či afrických postdiktatúrach. Z výnosov z predaja licencie by potom mohla Markíza poskytnúť prostriedky na založenie Ústavu straty pamäti národa. No a Mojsejovci by do konca života cestovali po svete ako odborní supervízori ďalších a ďalších verzií svojho geniálneho nápadu.