1849 -- v Zemianskom Podhradí sa narodil pedagóg, etnograf a historik Ľudovít Vladimír Rizner, zakladateľ slovenskej bibliografie. Po štúdiách na Evanjelickom lýceu v Bratislave a na gymnáziách v Modre a v Revúcej bol celý život učiteľom v Zemianskom Podhradí. Jeho najdôležitejším dielom je retrospektívna Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900, ku ktorej pripojil archeologickú, historickú, miestopisnú a prírodovedeckú bibliografiu. Tvoril aj literárne, vydal zbierku veršov Od srdca k srdcu a mnoho kníh pre deti a mládež. Redigoval ľudovýchovnú edíciu Knižnica slovenského ľudu a časopis Obzor, prispieval do dobových časopisov a encyklopédií. Zomrel 7. októbra 1913.
1888 -- v Liptovskom Mikuláši sa narodil dramatik Ivan Stodola. Povolaním lekár, angažoval sa v oblasti sociálneho lekárstva, zakladateľ preventívneho zdravotníctva na Slovensku (o i. Masarykova liga proti tuberkulóze). Pracoval ako hlavný župný lekár, inšpektor a úradník ministerstva zdravotníctva. V r. 1951-53 bol protiprávne väznený. Autor spoločenských divadelných komédií Náš pán minister, Čaj u pána senátora, Jožko Púčik a jeho kariéra, Cigánča, Keď jubilant plače a Mravce a svrčkovia, tragédie s dedinskou tematikou Bačova žena a romantických historických hier Kráľ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť. Napísal tiež rozsiahle memoárové knihy Bolo, ako bolo, Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom, V šľapajach Hippokrata. Zomrel 26. marca 1977 v Piešťanoch.
1973 -- zomrel slovenský politik a novinár Ivan Dérer, spoluautor Martinskej deklarácie. V r. 1929 minister školstva, 1934-38 minister spravodlivosti. V 30. rokoch podpredseda Sociálnodemokratickej strany. Stúpenec čechoslovakizmu, odporca slovenského separatizmu. Počas 2. svetovej vojny v odboji, 1944-45 väznený, 1946-48 predseda Najvyššieho súdu. V r. 1954-55 väznený komunistickým režimom, v r. 1968 rehabilitovaný. Narodil sa 2. marca 1884.
1982 -- v Bratislave zomrel jeden z najvýznamnejších medzivojnových prozaikov Milo Urban. Tradičnú tematiku slovenskej dediny obohatil o hlboký psychologický rozmer. Ako šestnásťročnému mu vyšli prvé prózy v časopise Vatra, v r. 1922-23 mu na pokračovanie denník Slovák vydával román Tiene. Bol úradníkom v Spolku sv. Vojtecha v Trnave, redaktorom v časopise Slovenský národ a v r. 1928-40 redaktorom Slováka. V r. 1940-45 šéfredaktor profašistického denníka Gardista, v r. 1945 emigroval do Rakúska, kde bol internovaný v americkej zóne, v r. 1947 eskortovaný do ČSR a súdený. Vďaka intervencii I. Erenburga bol najprv oslobodený, neskôr odsúdený na verejné pokarhanie. Usadil sa v Chorvátskom Grobe, živil sa prekladaním a od r. 1974 žil v Bratislave. Autor realistických poviedok a noviel zo života horalov: Za vyšným mlynom (námet pre Suchoňovu operu Krútňava), Výkriky bez ozveny, Z tichého frontu a románov z obdobia 2. sv. vojny Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor, Železom po železe. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20. a 30. rokoch 20. stor. Významné sú jeho rozsiahle pamäti, memoárová kniha Zelená krv. Narodil sa 24. augusta 1904 v Rabčiciach na Orave.
---------------------------------------------------------------------
1920 - narodil sa francúzsky spisovateľ, dramatik, novinár, džezový hudobník, spevák, filmový herec a maliar BORIS VIAN. Zomrel roku 1959
1940 -- v Moskve zomrel ruský novinár, prozaik a dramatik Michail Afanasievič Bulgakov, pôvodne lekár. Autor poviedok Zápisky mladého lekára a noviel, pranierujúcich brutalitu totalitného myslenia Psie srdce, Diaboliáda, Osudné vajcia, satirických hier a drám s historickými i súčasnými námetmi. V r. 1930-36 bol asistentom réžie v divadle MCHAT v Moskve. Počas jeho života vyšiel len psychologický román o občianskej vojne Biela garda. Až v r. 1965-67 boli vydané jeho vrcholné diela Divadelný román a Majster a Margaréta. Narodil sa 15. mája 1891 v Kyjeve.
