Sociologička Magdaléna Piscová tvrdí, že medzi novými členmi únie je nižšia zamestnanosť žien než u nás iba v Poľsku a Maďarsku. "Extrémne nízka" je u nás zamestnanosť starších žien. Príčinou je podľa Piscovej doznievajúci odlišný prístup k mužom a ženám pri odchode do dôchodku a aj ich "veľmi malé šance uplatniť sa na pracovnom trhu".

V nezamestnanosti nie sú podľa Piscovej medzi mužmi a ženami veľmi výrazné rozdiely.

Slovenské pracovné právo okrem zákazu diskriminácie zaručuje aj rovné podmienky na odmenu pre mužov a ženy. Napriek tomu podľa Európskej komisie mzdový rozdiel medzi pohlaviami rastie.

Margita Barošová zo Strediska pre štúdium práce a rodiny tvrdí, že v roku 2003 bol rodový rozdiel v platoch 23 percent. Slovensko na tom podľa nej bolo najhoršie s Britániou, Nemeckom a Estónskom.

Príčin je viacero. Barošová hovorí o diskriminácii v odmeňovaní, keď žena má "nerovnakú odmenu za rovnakú prácu". Okrem toho je problém v tom, že niektoré práce "vykonávajú prevažne muži, iné zasa prevažne ženy", a to najmä v textilnom a spotrebnom priemysle, v reštauračných službách a podobne.

Svoj podiel na rodovej mzdovej nerovnosti má podľa Barošovej aj to, že "ženy sa spravidla viac starajú o deti" a zamestnávatelia ich potom považujú za menej pracovne skúsené ako mužov. (joč)

Zo správy Európskej komisie o zamestnanosti na Slovensku

* miera zamestnanosti žien v roku 2003 bola 52,2 % (v únii 55,1),

* miera zamestnanosti žien ostáva nízka a v prípade starších pracovníčok najnižšia v únii -11,2 % v roku 2003 (v únii 30,8). (joč)