Moldavskí komunisti udržali revolúciu za oponou. Skôr ako ulica vyšiel proti Moskve prezident. FOTO - REUTERS
Voronin doviedol komunistov k víťazstvu aj vďaka protiruskej politike. Prezidentom nezostaneV nedeľných moldavských parlamentných voľbách zvíťazili podľa očakávania prozápadní komunisti. Vyhrali celkom jasne, nie však tak jasne, aby mal ich líder Vladimir Voronin isté kreslo prezidenta.
Komunisti získali 46,1 percenta hlasov, teda 56 mandátov. Na prezidenta však treba 61 hlasov.
Predstavitelia opozičnej koalície Demokratické Moldavsko a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany už vyhlásili, že pre Voronina ruku nezdvihnú. Pokiaľ parlamentné strany nenájdu kompromisného kandidáta, môže sa ľahko stať, že Moldavsko zostane nejaký čas bez prezidenta.
Prozápadní komunisti
Po revolúcii ruží sa k Západu obrátilo Gruzínsko a po oranžovej revolúcii aj Ukrajina. Očakávalo sa, že na rade bude i malé Moldavsko, ktoré je začlenené medzi Rumunsko a Ukrajinu.
Vládnuci komunisti sa však poponáhľali a zviezli sa na módnej vlne oranžovej revolúcie. Predišli tak jej ďalšiemu šíreniu.
Prezident Voronin pred voľbami vyhlásil, že vidí budúcnosť svojej krajiny v Európskej únii. Vzal tak hlavné predvolebné lákadlo opozícii, ktorá postavila svoju kampaň na európskej integrácii.
Od Ruska sa Voronin naopak odvrátil. Nečakane odmietol podpísať Kremľom navrhnuté memorandum, ktoré predpokladalo opätovné zjednotenie Moldavska a Podnesterska, ktoré je jeho súčasťou, má však Moskvou podporovanú autonómnu vládu a Kišiňov neuznáva.
"Moskva na poslednú chvíľu do dohody pridala článok, podľa ktorého sme mali súhlasiť so zotrvaním ruskej jednotky na našom území," vysvetlil včera v televízii NIT podpredseda parlamentu Vadim Mišin.
Keď nenašiel podporu v Moskve, hľadá ju na Západe. Ten sa zatiaľ Podnesterskom, ktoré sa považuje za centrum pašovania zbraní a drog, vážne nezaoberal. Voronin si od Západu sľubuje, že na Moskvu zatlačí.
Pomôže Amerika?
Okrem Podnesterska by mohli byť teraz na rade ostrovy neslobody Turkmenistan, Bielorusko, Uzbekistan, Kazachstan a možno i Rusko. Pri amerických ambasádach v týchto krajinách majú v budúcnosti vzniknúť oddelenia, ktoré majú pomáhať demokratickým opozíciám.
Nebude to jednoduché. Minulý týždeň pred sídlom prezidenta v Minsku protestovalo 300 trhovcov nespokojných s novými sadzbami DPH, ktoré sú päťkrát vyššie než v Rusku a najvyššie v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Lukašenkovi omonovci ich za desať minút rozprášili, vodcov štrajkujúcich podnikateľov posadili na 15 dní do väzenia. Keď neuspeli u Lukašenka, obrátili sa listom na Georgea Busha.
Autor: LUBOMÍR GOMBOS, Kišiňov pre SME
