Bývam v byte s oknami len na jednu stranu. Cez cestu je obchodný dom. Nedávno na celé jeho priečelie nainštalovali svetelnú "reklamu". Je fialová. Celý byt je od nej fialový. Aj v noci.

Cez deň mi je to jedno, nie som doma. Sotva sa zotmie, prekrásny pútač s rozmermi menšieho futbalového ihriska začne svietiť. Tak odporne, že to až dráždi zrak. Čo mi zostáva? Zatiahnem žalúzie - nepomáha. V podobe svetelných bodov sa naďalej vtiera do bytu. Cítim sa ako na nepodarenej technopárty. Spása prichádza presne o 23.45, reklama hasne. Odmlčí sa na biednych päť hodín a kolobeh sa začína nanovo.

Zaujíma ma, ako to zvládajú ľudia, ktorí bývajú vedľa nákupných centier či benzínových púmp. Ak sa nemýlim, takéto prestížne stavby svoju neónovú krásu nevypínajú vôbec. Tento druh "rušenia" som nenašiel v žiadnom zákone, vyhláške ani v nariadení mesta.

Je zaujímavé, že sa môžete odvolať proti susedovmu televízoru, neplánovanému ohňostroju, zvukom z "neďalekej dopravnej komunikácie". Proti hluku môžete. Proti svetlu nie. Alebo áno?

Autor: JOZEF STACH