BRATISLAVA - Hoci médiá prinášajú množstvo podozrení z korupcie verejných činiteľov, len výnimočne sa úradom podarí kauzy dotiahnuť do konca. A to napriek tomu, že úrady tvrdia, že informácie z médií sú pre ne častým podnetom pre vyšetrovanie a že bývajú obvykle pravdivé.
Sociológ Pavel Haulík hovorí, že verejnosť má dojem, že štátne orgány na podnety nereagujú. Na vine sú podľa Haulíka politické strany, ktoré si neželajú vyvodenie zodpovednosti za prešľapy a chýba aj "spoločenská dohoda a tlak verejnosti, aby sa kauzy dotiahli do konca".
Ľudia podľa Haulíka vnímajú úradníkov tak, že "sú pod dohľadom politikov a urobia iba to, čo môžu, alebo to končí v rovine korupcie".
Dodržiavanie zákona má na starosti okrem polície a prokuratúry aj Najvyšší kontrolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie či Protimonopolný úrad.
Marta Bujňáková z Policajného prezídia povedala, že "ak polícia objaví v médiách informácie, že došlo k závažnému trestnému činu, začne to preverovať".
Miroslav Jurkovič z Protimonopolného úradu povedal, že robia denný monitoring médií a "prípady sa vyberajú podľa tohto, či patria do kompetencie úradu". Úrad ich preveruje a podľa Jurkoviča majú s médiami väčšinou pozitívnu skúsenosť, lebo ich "informácie sa potvrdzujú".
Najvyšší kontrolný úrad podľa Milana Benkovského "využíva podnety z médií" a vyberá si z nich podľa spoločenskej závažnosti a aj kapacitných možností úradu. Benkovský dodal, že ich kontrolné akcie "z väčšej časti potvrdzujú opodstatnenosť podozrení", ktoré priniesli mienkotvorné médiá.
Prokurátor musí stíhať každý trestný čin, o ktorom sa dozvedel, povedala Svetlana Husárová z Generálnej prokuratúry. "Ak si napríklad otvoril noviny a tam uvidel informáciu, ktorá naznačuje podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, urobí záznam, založí spis a vec realizuje," vysvetlila. Monitoring médií vraj dostávajú všetci prokurátori.
Aj Úrad pre verejné obstarávanie preveruje podozrenia, ktoré prinesú médiá, povedal Igor Pätoprstý z úradu. Často ide o to, že štátne orgány či samosprávy vyberajú firmy na základe rokovacieho konania bez zverejnenia, teda priamym zadaním.
Pätoprstý tvrdí, že úrad preveruje, či obstarávateľ mohol túto metódu použiť a ak zistí porušenie, môže zrušiť výsledok súťaže. Konkrétne prípady však neuviedol.
