1475 -- v Caprese sa narodil taliansky sochár, maliar, básnik a staviteľ Michelangelo Buonarroti. Popri Leonardovi da Vincim najväčšia umelecká osobnosť renesancie. Sochy: Dávid, Pieta, Pieta Palestrina, Pieta Rondanini. Maľby: Sixtínska kaplnka vo Vatikáne: výjavy zo Starého zákona, Posledný súd. V r. 1546 ho poverili viesť stavbu chrámu sv. Petra. Autor ďalších chrámových a palácových stavieb: Medicejská kaplnka a knižnica kostola San Lorenzo a i. Inšpiroval umelcov manierizmu a baroka. Ako osamelý génius bez priamych žiakov ovplyvnil svojich súčasníkov i nasledovníkov. Zomrel 18. februára 1564 v Ríme.
1911 -- vo Vrútkach sa narodil prozaik, autor próz pre deti a mládež, prekladateľ Ján Bodenek. Pracoval ako úradník v Matici slovenskej, bol redaktorom v časopise Slniečko, v r. 1953-58 riaditeľ vydavateľstva Osveta. Debutoval úspešným románom pre mládež: Ivkova biela mať. Ďalšie knihy: Leto na Rovniach, Zapálené srdce, Svetlá na bublinách, Kríž profesora Hunku, Z vlčích dní a i. Autor humoristickej novely Katastrofa, ktorá bola sfilmovaná pod názvom: Skalní v ofsajde a poviedok: Na starom grunte a Keď zanikol čas. Príležitostne prekladal z nemčiny. Zomrel 20. novembra 1985 v Banskej Bystrici.
1928 -- narodil sa kolumbijský spisovateľ a novinár Gabriel García Márquez. Dopisovateľ kolumbijských novín Cambio, v r. 1955 mu vyšiel románový debut Opadané lístie, ktorý avizoval vstup výraznej osobnosti do literárneho sveta. Márquezov umelecký vrchol nastal r. 1967, keď vyšiel jeho román Sto rokov samoty, ktorý sa stal kultovým dielom 20. storočia. Autor noviel, románov a kníh poviedok: Pohreb Veľkej matróny, Plukovníkovi nemá kto písať, Láska v čase cholery, Kronika vopred ohlásenej smrti, Jeseň patriarchu, Oči mŕtveho psa, Román môjho života. Viaceré z jeho diel sfilmovali. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1982).
