Šalát je u nás obľúbenou listovou zeleninou. Na trh prichádza skoro na jar ako rýchlený a neskôr ako šalát poľný. Pri využití všetkých foriem ho možno pestovať až do príchodu zimy. Konzumnou časťou je vyvinutá, neprezretá a neprerastajúca hlávka. Pri listových formách šalátov sú to ružice listov. Najviac sa pestuje šalát hlávkový, menej šalát ľadový a ostatné druhy.

Šalát hlávkový, ktorý sa pestuje z priesad, zasahuje koreňmi do hĺbky dvadsať až tridsať centimetrov. Ak je však z priameho výsevu, siahajú jeho korene až do hĺbky jedného metra. Nad povrchom pôdy sa najprv tvoria prízemné ružice listov, ktoré sa neskôr zavinujú do hlávky. Listy sú rôzne skučeravené a sfarbené. Hlávky môžu v závislosti od typov a odrôd dosiahnuť hmotnosť až do päťsto gramov. Vegetačné obdobie sa pohybuje od tridsať až do stodesať dní. Ku koncu vegetačného obdobia alebo pod vplyvom nepriaznivých podmienok aj skôr vyrastá kvetná stonka. Poznáme typy hlávkového šalátu na rýchlenie, poľné jarné, letné a zimné.

Šalát ľadový vytvára veľké pevné hlávky, ktoré pri priaznivom počasí dosahujú hmotnosť až do jedného kilogramu. Sú odolnejšie proti vysokým teplotám, chorobám a lepšie znášajú dopravu. Menej vybiehajú do kvetu, preto sú vhodné na pestovanie v letnom období. Hlávky tvoria rebrovité alebo hladké listy, ktoré sú na okrajoch pílkovité až zubovité. Majú veľmi krehkú chrumkavú konzistenciu a obsahujú menej horkých látok ako hlávkové šaláty.

Šalát rímsky je rozšírený v južných a západných krajinách Európy. Má mohutnejšiu koreňovú sústavu a aj nadzemnú časť. Listy sú podlhovasto elipsovité, výrazne rebrovité, mierne zvlnené a pokryté voskovým povlakom. Hlávka je len voľné zvinutá do podlhovastého tvaru.

Šalát listový vytvára najprv riedku prízemnú ružicu listov, ktorú rýchlo prerastá bohato olistená byľ. Listy sú obrátene-vajcovité, hladké a na okrajoch kučeravé a majú jemnú konzistenciu. Tento šalát nevytvára hlávky.

Šalát na rezanie sa podobá listovému šalátu a často sa s ním zamieňa. Rastlina tvorí ružicu listov, ktoré sa čiastočne stáčajú do voľnej hlávky. Na konzumovanie sa odrezávajú celé ružice.

Doc. Ing. MAGDALÉNA VALŠÍKOVÁ, PhD,

FOTO - IT