Radí právnik Mgr. Miloš KvasňovskýV roku 2000 mi zobrali invalidný dôchodok, nechali mi polovičný. Odvtedy som nezamestnaný a nie som ani evidovaný na úrade práce, kde ma zaevidovať odmietli. Chcem vedieť, aké odvody za mňa platia a ako to bude s mojím dôchodkom. Mám šesťdesiat rokov, do dôchodku ísť nemôžem, podľa nového zákona mám ešte jeden a pol roka.

Čitateľ Juraj

Keďže vaša otázka zasahuje do niekoľkých oblastí práva sociálneho zabezpečenia, treba ju posudzovať najmä z hľadiska právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. V oboch prípadoch ide o relatívne nové a aktuálne právne predpisy, ktoré výrazným spôsobom zasiahli nielen do systému dôchodkového poistenia, ale aj do poistného systému ako celku.

Vzhľadom na to, že vaša otázka bližšie neozrejmuje dôvody, ktoré viedli k strate plného invalidného dôchodku a k odmietnutiu zaevidovania na príslušnom úrade práce, je veľmi ťažké vyjadriť sa k zákonnosti týchto dôvodov.

Aj napriek uvedenému však štát za vás v určitom rozsahu preberá odvodové povinnosti. Starobné poistenie uhrádza za vás štát podľa ustanovenia paragrafu 128 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, ktorý hovorí, že za osobu, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku, platí poistné na starobné poistenie Sociálna poisťovňa, a to až do dovŕšenia dôchodkového veku.

Zákon o sociálnom poistení sa osobitne nezmieňuje o čiastočnom invalidnom dôchodku, nie však preto, žeby čiastočne invalidné osoby z platenia starobného poistenia zo strany štátu vylúčil. Je to tak preto, že zákon o sociálnom poistení už pojmy čiastočný invalidný dôchodok a plný invalidný dôchodok nerozlišuje a zastrešuje ich iba pod pojem invalidný dôchodok. Určenie invalidity poistenca sa určuje podľa ustanovenia paragrafu 71 zákona o sociálnom poistení, ktoré vymedzuje pojmy ako pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera tohto poklesu. Poistenec je invalidný, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu sa vyjadruje podľa druhu choroby či zdravotného postihnutia.

Zdravotné poistenie za vás, rovnako ako starobné poistenie, uhrádza štát podľa ustanovenia paragrafu 11 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení. Inak je to však v prípade nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Tieto odvody za vás štát uhrádzať nebude, ste však oprávnený začať si ich hradiť sám na princípe dobrovoľnosti. Vzhľadom na váš vek a v súvislosti s predpokladaným odchodom do dôchodku v 62. roku života vám však dávam na zváženie výhodnosť dobrovoľného zapojenia sa do systému nemocenského poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti. Nárok na výplatu podpory v nezamestnanosti by vám vznikol až po uplynutí 3 rokov platenia poistného v nezamestnanosti. Nárok na výplatu dávok nemocenského poistenia vám vznikne len v prípade, že ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom práceneschopnosti.

Nárok na výplatu starobného dôchodku vzniká po splnení dvoch základných podmienok, ktorými sú vek a zákonné obdobie, počas ktorého musí byť osoba poistená. Poistenec má nárok na starobný dôchodok v prípade, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Pretože rozsah príspevku neumožňuje poskytnúť obraz o mimoriadne rozsiahlej právnej úprave výpočtu výšky starobných dôchodkov, uvádzam, že tieto otázky vám na základe vypracovanej metodiky poskytnú v každej pobočke Sociálnej poisťovne. Konkrétnu výšku starobného dôchodku určí Sociálna poisťovňa najmä na základe vášho osobného mzdového bodu a rozhodujúceho obdobia pre výpočet starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa je vám povinná všetky tieto informácie, v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, poskytnúť.