"Vystavujúci autori si veľmi dobre uvedomujú, čo znamená vytvoriť v slovenskom sochárstve citeľnú a čitateľnú stopu, autorský odtlačok, aký svojou, síce predčasne uzavretou, ale jedinečnou, výraznou a stále aktuálnou tvorbou Štefan Prokop zanechal," hovorí Xénia Lettrichová, kurátorka výstavy BA 54 - 63, inštalovanej v bratislavskej Umeleckej besede. "Preto je táto expozícia úplne samozrejme a spontánne venovaná jeho pamiatke."

Siedmi bratislavskí sochári vo vekovom rozpätí 54 až 63 rokov - Juraj Gavula, Ján Hoffstädter, Martin Lettrich, Jozef Lupták, Peter Roller, Ján Šicko a Michal Zdravecký sa po osemnástich rokoch rozhodli nadviazať na pražskú výstavu, na ktorej sa predstavili aj so svojím kolegom a kamarátom Štefanom Prokopom. Čoskoro sa stalo to, čoho sa všetci obávali, a tak výstava Mladí slovenští sochaři sa stala poslednou, na ktorej sa vtedy štyridsaťšesťročný Prokop osobne zúčastnil.

Následná dlhoročná výstavná absencia tohto umelca, považovaného za vedúcu osobnosť slovenskej sochárskej generácie nastupujúcej na rozhraní šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, bola nepochopiteľná o to viac, že Prokopova tvorba bola obdivne a uznanlivo prijímaná unisono výtvarníckou verejnosťou i odbornou kritikou. Až štrnásť rokov po smrti, pri výročí nedožitej umelcovej šesťdesiatky sa dôstojnou retrospektívou v Galérii mesta Bratislavy začalo splácanie tohto absurdného dlhu. Dobrou správou bolo aj vlaňajšie zavŕšenie dlhoročného úsilia jeho manželky Natálie otvorením Galérie Štefana Prokopa v Pezinku.

Aj táto výstava siedmich autorov je pokračovaním spomínania na kolegu a priateľa. "Kolekcia je zostavená z ich diel z posledných rokov, výber si robil každý sám bez určenia nejakého spoločného zadania," pokračuje Xénia Lettrichová. "Od tej pražskej výstavy uplynulo už takmer dvadsať rokov, počas nich prešiel každý svojím individuálnym vývojom a formoval si vlastnú výtvarnú identitu."

Napriek tomu, že nepredstavujú žiadne programové zoskupenie, spája ich mnoho spoločného. "Pocit z doby, ktorú žijú, a ich výtvarná reakcia na ňu, zorientovanosť v kvalitatívnej hierarchii, dôraz na precíznosť, remeselnosť v tom najlepšom zmysle, vyhýbanie sa lacným efektom, ľudská i umelecká zrelosť, ktorá prefiltrovala omyly."

A v neposlednom rade i fakt, že ani osobne ich doba nerozdelila. "Vďaka pocitu spriaznenosti a vzájomného rešpektu sa tu opäť stretli a podľa toho istého scenára zostavili výber zo svojej tvorby a pripravili priestor aj pre kresby a plastiky Štefana Prokopa."

ALEXANDER BALOGH