„Prasiatko musí byť zabité rýchlo. Okrem pištole používam aj lankový chyták – pridržiavam ním rypák, a tak sa nestane, že by som netrafil čelo,“ hovorí o rutine zabíjania. Mieri na stred čela 2-3 cm nad očami. Potom krátkym špicatým nožom prepichne hlavnú tepnu, vytekajúcu krv chytá gazdiná do misky.
Zabité prasiatko dajú štyria chlapi do prichystaného dreveného koryta. V ňom prasa oblejú horúcou vodou, aby sa lepšie očistilo. Keď je čisté, oblejú ho studenou vodou a zavesia dolu hlavou. Z prasaťa vyberú všetky vnútornosti a rozdelia ho na dve polovice. Príprava, krájanie a mletie mäsa je rodinným rituálom. Každý má svoju prácu. Veľká časť sa odohráva vonku, aby sa mäso nepokazilo. Pritom sa klebetí, popíja.
V Tvarožnej sú dodnes verní svojim tradičným zabíjačkovým špecialitám. Ako prvé dajú variť vnútornosti, z ktorých sa vyrábajú jaternice (tu ich nazývajú hurky) a tmavá zabíjačková polievka grejzupa. Okrem klobásky, tlačenky, fašírok, je špecialitou „zajac“, a „huspenina“. Na zabíjačke nesmú chýbať fašírky z čerstvého mäsa, k nim deň vopred prichystá gazdiná aj hrniec poriadne kyslej kapusty.
Na záver sa gazda s celou rodinou rozlúči a každý si odnáša domov výslužku – klobásku, tlačenku, mäso, jaternice a polievku. Mäso, ktoré sa kedysi dávalo údiť, dnes končí v mrazničkách. (hr)
