BRATISLAVA – Obyvatelia Slovenska veria, že v roku 2001 boli na tom finančne zle. Veľa ľudí je presvedčených, že rok bol horší ako predchádzajúci.
Veľké zlepšenie neočakávajú ani v budúcom roku, ktorý je posledný pre súčasnú vládnu koalíciu. Politici podľa sociologičky Ivety Radičovej sami vytvárajú atmosféru sklamania. „V predvolebných kampaniach sľubujú veci, ktoré nie sú v žiadnom prípade dosiahnuteľné za jedno volebné obdobie. Vedome si škodia ešte predtým, ako nastúpia do vlády. Potom musia vysvetľovať, prečo sa im odhad nepodaril.“
„Na začiatku vláda zle odhadla situáciu a vyvolala príliš veľké očakávania,“ myslí si aj poslanec SDĽ Milan Ištván. „Dá sa o tom hovoriť, ako o prehre. Pravicovej časti vládnej koalície nezáleží na solidarite regiónov. Rozdiely medzi západnou a východnou časťou Slovenska sa zväčšujú, na čom stráca celá republika.“
Jeho kolega z parlamentu a podpredseda SOP Marián Mesiarik vidí hodnotenie nespokojných obyvateľov širšie: „Znižovanie životnej úrovne je problémom od roku 1989. Ľudia pomíňali úspory, časť z nich prišla o prácu. Hanbu máme aj my, súčasná vládna koalícia, ale žiadna vláda nedokázala splniť to, čo sľubovala.“
Predseda SMK Béla Bugár tvrdí, že vláda neskoro spustila niektoré reformy a aj preto sa dobré makroekonomické ukazovatele neprejavili v peňaženkách občanov. „Je to chyba, ktorú musíme priznať. Lenže vnútri koalície boli aj subjekty, ktoré reformy brzdili. Vládna koalícia musí deväť mesiacov do volieb využiť, aby to, čo urobila pozitívne, propagovala medzi občanmi. Ak je nejaký problém, hovorí sa o tom dva-tri týždne, a keď sa vyrieši, iba sa to sucho konštatuje. Aj preto ľudia nemajú dobrý pocit.“
Iveta Radičová vidí problém zlých pocitov ľudí aj v ich finančnej situácii i frustrácii. Osobný pocit je vždy oveľa horší ako skutočnosť. „Dlhodobo sledujem rozdiel medzi subjektívnym a objektívnym vnímaním a ten zostáva zachovaný.“
Podľa Radičovej ale ekonomika objektívne nenapreduje takým tempom, ako by si všetci želali. „Dnes je k dispozícii ohromné množstvo vecí, ktoré ostávajú pre ľudí nedosiahnuteľné.“
Nedávno zverejnila Česká televízia informáciu, že makroekonomický rast v Česku je väčší ako rast v USA. Česi informáciu komentovali, že ak bude ekonomika rásť naďalej a ostatné krajiny ostanú na súčasnej úrovni, Česko dosiahne životnú úroveň Nemecka o štyridsať rokov. V médiách písali, že po štyridsaťročnom úpadku za komunizmu je to dobrá informácia.
„Som presvedčená, že u nás by sa štyridsaťročné dobiehanie Západu prezentovalo ako neúspech, pomalosť. Aj to vytvára klímu v spoločnosti. Hovoríme tomu primerané alebo neprimerané očakávania.“
