Od roku 1931 vyhlasuje tlačová agentúra Associated Press prestížnu anketu Športovec sveta. V roku 1987 v nej zvíťazil kanadský šprintér Ben Johnson, majster sveta a svetový rekordér. Nasledujúce leto vyhral v úžasnom čase 9,79 sekundy olympijskú stovku, rovinkou sa rútil rýchlosťou až 43,37 km/h a celý svet mu ležal pri nohách. Jamajský rodák sa v roku 1988 dostal na úplný vrchol a hneď z neho spadol. Najslávnejší dopingový hriešnik oslávi zajtra 40 rokov.
Urobil som veľkú hlúposť
Na LOH v Soule bol Ben Johnson usvedčený z dopingu prvý raz. Obrovská hanba z užitia anabolického steroidu stanozololu sa skončila dvojročným trestom – Johnson musel odovzdať zlatú olympijskú medailu Carlovi Lewisovi a jeho dva svetové rekordy vymazali. „Urobil som veľkú hlúposť. Buďte čestní a nenechajte sa uniesť ako ja,“ odkázal Johnson začínajúcim atlétom.
V marci nasledujúceho roku sa tréner Charlie Francis priznal, že jeho zverenec požíval zakázané prostriedky už od roku 1981. A čisté svedomie nemali vraj ani ďalší atléti: Dessai Williams, šprintéri Mark McKoy a Tony Sharpe či Angela Taylorová – Issajenková, členka striebornej štafety z OH 1984. Posledná menovaná sa aj napriek anonymným vyhrážkam zabitím priznala.
Odobrali mu medaily i rekordy
V septembri 1990 sa „Big Ben“ na tartan vrátil a štartoval aj na olympijských hrách v Barcelone ‘92. Vypadol až v semifinále, ale hneď v nasledujúcej halovej sezóne ho opäť prichytili. Na mítingu v Montreale mu komisári odobrali vzorku s desaťnásobne prekročeným množstvom testosteronu. Atletická hviezda nadobro zhasla.
Medzinárodná atletická federácia (IAAF) odobrala šprintujúcemu kulturistovi všetky medaily a rekordy, vrátane titulu majstra sveta z Ríma 1987. Z dejín zmizol i skvelý výkon 9,83 sekundy a Američan Lewis sa dodatočne stal dvojnásobným majstrom sveta. Johnson sa začal súdiť a neustále opakoval: „Za prípad zo Soulu sa ospravedlňujem, ale teraz, teraz som úplne nevinný.“ Nikto mu však neveril a jeden z najslávnejších atlétov minulého storočia dostal doživotný dištanc.
Benjamin Sinclair Johnson sa narodil 30. decembra 1961 vo Falmouthe na Jamajke, v pätnástich rokoch sa presťahoval s matkou a štyrmi súrodencami do Toronta. V roku 1977 sa ho ujal tréner Francis a o päť rokov neskôr získal Ben prvú veľkú medailu. Na Hrách Commonwealthu v Brisbane vybojoval striebro v behu na 100 metrov a v roku 1984 získal bronz aj na LOH v Los Angeles.
Ben zarobil vyše 7 miliónov
Johnson dostal 23 rôznych ocenení, prekonal desiatky národných, halových a veľa svetových rekordov. Jeho stovku „s podporou steroidov“ za 9,79 sekundy vyrovnal až Američan Maurice Greene v Aténach v roku 1999. V kariére si Johnson zarobil viac ako sedem miliónov dolárov, bol známy samotárskou prípravou pred pretekmi a v tej dobe býval hlavným ťahákom atletických mítingov.
V roku 1994 upozorňoval na seba bývalý kráľ šprintu už len arogantnými výstupmi. Velebil svoje futbalové umenie a tvrdil, že ho lákajú špičkové kluby v Taliansku. O úspechu nepochyboval: „Je to hra pre primitívov,“ hodnotil futbal. Na európskom turné poskytol rozhovor novinám L‘Equipe, v ktorom nadával na nespravodlivosť. „Vy si myslíte, že dnešní atléti sú čistí?“ čertil sa. „Mal som len smolu, že som bol lepší ako tí ostatní, čo zobali,“ hovoril.
Študentom v Berkeley zasa v novembri 1998 tvrdil, že bude pracovať ako bojovník proti dopingu. „Nebol som sám, ale zaplatil som za všetkých,“ ľutoval sa v študentskom časopise.
Pred MS v Seville 1999 IAAF definitívne potvrdila Johnsonov doživotný trest, a tak po „Veľkom Benovi“ ostali len vymazané rekordy, silácke reči a pár pekných vtipov. Napríklad ten v narážke na dopujúcu Američanku Angelu Myersovú: „Ben Johnson prisahá, že nedopoval – boli to len tabletky hormonálnej antikoncepcie!“
(čtk)
