BRATISLAVA – Výkon našej ekonomiky stúpa, ale obyvatelia Slovenska to nepociťujú. Podľa agentúry MVK vyše 42 percent ľudí tvrdí, že ich situácia sa zhoršila a len necelá desatina ju vníma ako lepšiu než pred rokom. Pre zvyšok opýtaných sa na ich rodinnom rozpočte oproti vlaňajšku nič nezmenilo.
Hrubý domáci produkt je po prvý raz vyšší ako v roku 1989, inflácia je pod kontrolou a rastú aj reálne mzdy. „Čísla sú pozitívne, no ľudia ich necítia. Okrem toho si myslím, že súčasná metóda vykazovania reálnej mzdy je nepresná. V skutočnosti je nižšia a naozaj rástla iba malej skupine obyvateľov. Mnohým naopak klesla,“ tvrdí analytik Centra pre ekonomické a sociálne analýzy M.E.S.A. 10 Marek Jakoby.
Sociologička Iveta Radičová považuje rozdiel medzi optimistickou realitou a pesimizmom ľudí za typický jav.
Je to aj preto, lebo rastú samotné potreby ľudí: „Súvisí to s ponukou, ktorá nastavuje meradlo, čo si človek môže alebo nemôže dovoliť.“
Podľa Radičovej ľudia neporovnávajú svoj dnešný stav len s minulosťou, ale aj so súčasným okolím. V časopisoch sa píše o bohatých ľuďoch, v obchodoch je čoraz väčšia ponuka drahých značkových tovarov a človek túži, očakáva a chce. „Čím máte sortiment väčší a vy si menej z toho môžete dovoliť, vyvoláva to úplne prirodzený pocit túžby po veciach, ak nie až pocit nespokojnosti.“
Analytici kritizujú slabú schopnosť vlády vysvetliť občanom vý- znam a zámer nepopulárnych opatrení. „Ďalším problémom sú nenaplnené sľuby vlády. Ľudia čakali nižšiu nezamestnanosť a vyššie platy, čo sa nesplnilo. Sú preto reálne nespokojní,“ tvrdí analytik Tatrabanky Róbert Prega.
Politici vládnej koalície nedokázali presvedčiť ľudí, že ich kroky im priniesli prospech. Pravicové a ľavicové strany sa navzájom obviňujú a nedokázali spopularizovať ani svoj hmatateľný úspech – vyplatenie dlhopisov. (rf, tk)
