Nebol revolucionárom, novátorom však určite áno. O senzácie nemal záujem, ale často sa nechtiac stal ich stredobodom. Nikdy sa neoženil, mal len niekoľko blízkych priateľov. Väčšinu života strávil uzavretý pred verejnosťou vo svojom parížskom byte alebo vidieckej vilke, kde hromadil hračky a popisoval notový papier pôvabnou hudbou. To bol jeho skutočný svet. Francúzsky skladateľ Maurice Ravel sa narodil pred sto tridsiatimi rokmi, 7. marca 1875.
"Vytvoril som len jedno majstrovské dielo. Je to Bolero. Nanešťastie v ňom chýba hudba," hovorieval, ironicky narážajúc na obrovský úspech svojej rovnomennej skladby. Hravý nápad s jednoduchou melódiou, ktorú si pätnásť minút podávajú nástroje celého symfonického orchestra až do monumentálneho spoločného finále, bol skutočne geniálny a v okamihu spravil z Ravela najznámejšieho Francúza konca dvadsiatych rokov minulého storočia.
Katalóg jeho diel je v porovnaní s inými dobovými skladateľmi skromný. Nie je však spravodlivé zredukovať význam Ravelovej tvorby výlučne na jediné dielo. V dejinách umenia sa to často stáva, ale on si s nejakou popularitou starosti nerobil. V jeho hlave zaujímali najviac miesta predovšetkým zvuky.
V Ravelovom prípade platí teória, že osobnosť človeka sa najsilnejšie formuje v detstve. Po matke mal španielske korene, jeho otec bol inžinierom a on vyrastal v Paríži na sklonku 19. storočia, v hlavnom meste svetového umenia. Tichý chlapec miloval baskický folklór, mechanické hračky a verše "prekliatych básnikov" Verlaina a Mallarmého.
Hoci rodičia skoro vybadali u syna veľkú fantáziu a hudobný talent, nemal to jednoduché. Prvé dielo zložil už ako trinásťročný a susedia z ulice ho dlho prezývali "padavka z konzervatória". V školskej súťaži o prestížnu Rímsku cenu trikrát prepadol a na štvrtý pokus ho dokonca porota vopred vyškrtla.
V raných skladbách výrazne cítiť vplyv Debussyho impresionizmu. Nápaditá práca s farbami nástrojov a harmóniou Ravela nadchla. Sám toto obdobie neskôr opísal ako "duchovne blízke Debussymu". Neskôr novoromantické prvky nahradil dômyselnou logikou, ktorú zdedil po otcovi.
"Ravel je ako švajčiarsky hodinár. V jeho kompozíciách je čosi z tej precíznosti, všetko dokonale zapadá, jedno koliesko pohybuje druhým a celý stroj pracuje s dokonalosťou takmer fantastickou," výstižne o ňom raz povedal jeho slávnejší kolega Igor Stravinskij. Hoci bol Ravel od Stravinského starší, spriatelili sa a prehrávali si nové skladby. Francúzsky klasik viac rozumel mladšej generácii než módnemu wagnerizmu.
Ďalším z jeho nových kamarátov sa stal promotér a mecenáš umenia Ďagilev, ktorého Ruský balet bol na začiatku 20. storočia módnou senzáciou Paríža. Ravelovi dal niekoľko zákaziek. A tak postupne vznikli Noblesné a sentimentálne valčíky, Moja matka hus, Dafnis a Chloe. Všetky tri diela sa javisko uvádzajú zriedka, ale ich verzie pre orchester alebo klavír prežili dodnes.
Práve symfonickú suitu Dafnis a Chloe považujú odborníci za Ravelovu najvýznamnejšiu skladbu vôbec. Komponoval ju tri roky na antický námet a cení sa najmä pre jasné hudobné línie a pevnú architektúru. Ako sám vyhlásil, išlo "skôr o nemú predstavu Grécka mojich snov, než ako ho vymysleli a kreslili francúzski umelci koncom 18. storočia".
Jeho schopnosť stvárniť fantáziu v zvukoch bola ojedinelá. Dokázal to už v roku 1901, keď napísal pre klavír skladbu Hry vody, kde geniálne evokuje rôzne formy vodného živlu a potom hlavne v kúzelnej opere Dieťa a čary (1925). Hlavným hrdinom je tu rozmarný chlapec, okolo neho sa hmýria rozprávajúce predmety i zvieratá, ktoré ho vychovávajú a trestajú, keď ich hnevá. Napriek tomu, že ide o jedno z najoriginálnejších diel detskej hudobnej literatúry vôbec, pre svoju náročnosť sa hráva len zriedka.
Ako šofér sa dostal na bojiská prvej svetovej vojny, rýchlo ho však poslali domov. Jeho vlastenecký zápal schladili lekári s varovaním, že má podlomené zdravie. Pre rakúskeho klaviristu Wittgensteina, brata známeho filozofa, ktorý prišiel vo vojne o ruku, tak aspoň napísal špeciálny koncert.
Posledné tri roky života mu strpčila ťažká choroba. Nebol schopný hovoriť, ani sa podpísať. Musel veľmi trpieť aj psychicky, pretože v jeho hlave sa stále rodila hudba, ale už ju nevedel zachytiť. Maurice Ravel zomrel po nevydarenej operácii na sklonku roku 1937.
V utorok - Tomáš Garrigue Masaryk
