Španieli majú halovú atletiku azda ešte radšej než súboje na otvorenom štadióne. Teda jej bežeckú časť na klopenom ovále. Majú totiž skvelých borcov od štvorstovky po vytrvaleckú trojtisícku a zastrešená aréna je lepšou scénou na búrlivé fanúšikovanie než veľký štadión.

V Madride usporiadali už v roku 1968 Európske halové hry, hoci krajina mala vtedy ďaleko od pojmu atletická veľmoc. Odvtedy vystrojili nielen európske šampionáty, ale dvakrát aj svetové - v Seville '91 a Barcelone '95.

Organizovanie súčasných majstrovstiev Európy má trochu iné podfarbenie než iba lásku k atletike. V Singapure 6. júla zvolia organizátora Hier olympiády 2012 a Madrid je jedným z piatich kandidátov.

Názov nového športoviska Palacio de Deportes Comunidad de Madrid, čo možno preložiť ako Palác športu madridskej obce, má svoj význam, lebo na výstavbu kľúčovo prispel celý región metropoly, nielen mesto.

Uznávanou autoritou podpory budovania infraštruktúry pre možnú olympiádu je prezidentka Madridského regiónu a predsedníčka Španielskeho senátu Esperanza Aguirreová. Práve ona kráčala na otvorení paláca 16. februára najbližšie z politikov k princovi Astúrskemu, ktorý športovisko za kráľovský dvor slávnostne otvoril. Atény mali na čele olympiády ženu, možno tak perspektívne rozmýšľajú aj Španieli. Obe majú spoločnú črtu - sú energické a v popredí konzervatívnych síl v krajine.

Madridský palác nie je čistou novostavbou. Základ má z roku 1960, prvou rekonštrukciou prešiel v roku 1985. Vtedy išlo skôr o kozmetické úpravy, teraz o skutočnú prestavbu na areál s olympijskými parametrami. Región vyšla v prepočte na takmer 5 miliárd korún, čo je hodnota výstavnej novej arény.

Madridská takou nesporne je. Celý areál zaberá plochu 82-tisíc štvorcových metrov, tribúny a plocha iba štrnásťtisíc. Hľadisko sa dá rýchlo upraviť od trojtisícovej kapacity, čo umožňuje aj megakultúrne podujatia, až po osemnásťtisícové hľadisko pre box. Na basketbal sa vojde 15-tisíc, na hádzanú 14-tisíc a na atletiku 10-tisíc divákov. (pf)