Počet žiadateľov o azyl masívne klesá, minulý rok bol ich počet najnižší za posledných 16 rokov.

Krajiny, ktoré mali desaťročia povesť raja pre ľudí bez domova, sa uzatvárajú. V Nemecku vlani prijali najmenej azylantov od roku 1984, v Spojených štátoch a Švajčiarsku najmenej od roku 1987, v Holandsku od roku 1988.

Nálady vo vyspelých európskych krajinách sú negatívne. Vlastné problémy s nezamestnanosťou a reformami si politici riešia na úkor ľudí, ktorí si hľadajú bezpečnejší domov. Populárnou predvolebnou zbraňou sa stáva azylová politika a snahy stále ju sprísňovať. Vo Veľkej Británii, ktorú čakajú voľby, klesol za posledné dva roky počet utečencov o 61 percent. Inak to nie je ani v ďalších krajinách.

V Nemecku, Holandsku či Dánsku sa pričasto opakujú vyhlásenia o konci multikultúrnej spoločnosti, či neúspešnej integračnej politike.

Rakúsko museli nedávno experti z Európskej komisie na boj proti rasizmu a intolerencii upozorniť, že jeho politika voči cudzincom je nepriateľská. Odpoveďou Viedne bol ešte prísnejší azylový zákon. Ten rozširuje zoznam priestupkov, za ktoré možno utečencov poslať do väzenia.

Jedinou výnimkou je Francúzsko, ktoré v minulom roku prijalo najviac utečencov a predbehlo Spojené štáty.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov sa snaží negatívne čísla využiť a mení stratégiu. Vyhlasuje, že azylová politika prestáva byť najväčším problémom a snaží sa tak otupiť pozornosť krajnej pravice. "To by malo znížiť tlak politikov, médií a verejnosti na vytváranie stále reštriktívnejšieho azylového systému, v ktorom sa potom stáva, že skutoční utečenci majú obrovské problémy dostať sa do Európy, či dosiahnuť priznanie azylu," hovorí Raymond Hall, šéf európskej sekcie UNHCR.

Opačný trend majú nové členské krajiny Európskej únie. Podľa správy UNHCR prijali tieto štáty o 4 percentá utečencov viac ako minulý rok. Slovensko, Cyprus, či Poľsko hovoria dokonca o rekordných číslach.

Niektoré skupiny utečencov uprednostňujú práve štáty, ktoré doteraz neboli vyhľadávaným cieľom. Napríklad Čečeni hľadajú útočisko vo východoeurópskych štátoch.

OSN tvrdí, že za znepokojivými číslami sú aj dobré správy. Ubudlo krízových oblastí. V Kosove, Afganistane či v Iraku sa začínajú zlepšovať podmienky na normálny život, vysvetľuje Hall. To sa kryje aj s oficiálnymi štatistikami. Počet afganských žiadateľov o azyl klesol za posledné tri roky o 83 percent, počet irackých o 80 percent.

Najviac žiadateľov o azyl